Synovia súmraku - 50.

Anotace: Lorment objasňuje dôvody svojho činu. Okrem toho prezradí Synom súmraku pár vecí, ktoré im pomôžu pohnúť sa z miesta. Zdá sa však, že najstarší princ skrýva tajomstvo ktoré sa nejako týka Ilianny...

Sbírka: Synovia súmraku

Kráčali úzkou kľukatou chodbou, ktorá sa na mnohých miestach rozvetvovala, napájalo sa na ňu množstvo ďalších jaskýň a chodieb.
„Aké veľké to je?“ spýtal sa Ascall prekvapene.
„To sa nedá povedať,“ vzdychol si, „obrovské. Najdlhšia chodba vedie až k moru.“
„To by vysvetľovalo tú slanú vôňu,“ pochopil.
„Áno, šíri sa veľmi rýchlo. Podľa toho obchodníka ich celé roky využívali Divé hordy. Potom však boli záplavy a chodby boli asi desať rokov nepriechodné. Preto mnohí dnes stále netušia, že naozaj existujú.“
„Keď spomínate Divé hordy,“ ozval sa odrazu Sionn, „teraz ma napadlo spojenie medzi nimi a Siou Merou.“
„Normealy,“ prikývol Ascall, „tiež som nad tým uvažoval. Kočovníci ich využívajú ako ťažné zvieratá. Pravdepodobne chcela všetko našiť na Divé hordy, aby ju neupodozrievali.“
„Slušný plán,“ uznal Waerm, „ale to by ste tu nemohli byť vy, aby jej to beztrestne prešlo.“
V tej chvíli vstúpili do ďalšej jaskyne. Bola trochu menšia a útulnejšia. Uprostred horel v malej priehlbine oheň a okolo neho boli porozkladané rôzne veci. Pri ohnisku, na veľkom loveckom kabáte, spala Keara.
„Porozprávame sa tam,“ Lorment ukázal na menšiu jaskynku, ktorá sa na túto napájala.
„Konečne sa jej podarilo zaspať,“ zašepkal polohlasne, „bola vydesená a vyčerpaná. Ale už sa trochu upokojila.“
„Mohol si nás so svojím plánom aspoň oboznámiť,“ vyčítal mu Sionn, „nebyť Ilianny nevedeli by sme, čo od nás vlastne chceš!“
„Tak som to mal naplánované,“ prikývol princ, „nechcel som vám nič hovoriť dopredu, pre prípad, že by nás niekto počúval. Bol to z veľkej časti dosť spontánny nápad. Ale aj tak vám ďakujem. Máte to u mňa. Takže vás môj otec všetkých prijal späť?“
Waerm prikývol: „Dokonca sa mi ospravedlnil. Muselo ho to stáť veľa námahy, ale stalo sa,“ spokojne sa uškrnul.
„Volian sa dosť hnevá,“ podotkol Ascall.
„Veď jeho to prejde,“ odvetil princ s úsmevom, „a ostatní na to ako reagovali?“
„Tvoji súrodenci sa postavili na tvoju stranu. Dokonca aj Taran si otvoril ústa.“
„To som rád,“ povzdychol si spokojne, „presne to bolo mojím cieľom. Nemohol som nechať Kearu zomrieť len kvôli tomu, že otehotnela so mnou. Ale potreboval som podporu aj ostatných. Ak by pochopili moje konanie, bude jednoduchšie presvedčiť otca, aby Kearu a mňa nepotrestal. A ak sa to skutočne podarilo,“ pozrel na Waerma, „potom áno, stálo to za to!“
„Miluješ ju?“ spýtal sa Sionn ticho.
Lorment sa naňho zamyslene pozrel. „Kedysi mi aj tvoj brat položil túto otázku.“
„Pretože ak ju miluješ, potom sa dá tvoje konanie ľahšie ospravedlniť.“
Princ chvíľu mlčal, potom potriasol hlavou. „Neviem, čo je láska. Nie som na ňu stavaný. Ale som spravodlivý a chcem niesť dôsledky svojho konania. Toto je jeden z nich.“
„A už vieš, aké bude mať pokračovanie toto tvoje konanie?“ spýtal sa Waerm mierne ironicky, „alebo sa tu s ňou mieniš skrývať do konca života?“
„Počkám, kým sa s tým otec zmieri,“ odvetil, „potom sa vrátim do mesta.“
„A myslíš, že Volian bude tolerovať vo svojej krajine ženu, ktorá nosí pod srdcom bastarda jeho syna?“
„Takto sa o mojom dieťati nebudeš vyjadrovať!“ precedil Lorment pomedzi zuby, „a aj nad tým som už premýšľal. Poslal by som ju do Pralesov. Viem, že pod tvojím dozorom by bola v bezpečí.“
„Ale nespýtal si sa ma, či by som s tým súhlasil,“ pripomenul mu Waerm.
Lorment nadvihol obočie: „A ty by si bol, nebodaj, proti tomu?!“
Šľachtic sa zamračil: „Samozrejme, že nie. Jedna žena a dieťa navyše v mojej krajine veľa neporiadku nenarobia. A, napokon, ako skončí ten spor s Laminčanmi, aj tak budem potrebovať vašu pomoc v obnove niekoľkých miest v Pralesoch, takže to budem brať ako protislužbu.“
Lorment prikývol.
„Mimochodom,“ ozval sa znova, „prišiel som na jednu zaujímavú vec ohľadom Tartema.“
„Skutočne? A čo také?“ zaujímal sa Sionn.
„Spomínate si na tú popravu, pravda?“
„Nedá sa zabudnúť,“ odpovedal Ascall, „prečo?“
„Tartem stál vtedy priamo pri šibenici.“
„Áno, ja viem,“ prisvedčil starší Syn súmraku, „videl som ho.“
„A videl si aj, keď podával fľaštičku jednému z katov?“
Ascall zachmúrene prikývol: „Čo to malo znamenať?“
„Ten kat bol jeden z mojich vojakov. Kázal som mu, aby na vás dával pozor, v prípade, že by Helenin plán nemal úspech.“
„Takže nám za žiadnych okolností nehrozila smrť?“ pochopil Sionn.
„Presne tak. Ten vojak mi prezradil, že Tartem od neho žiadal, aby vám tesne predtým, ako vás popraví, odobral trochu krvi do fľašky.“
„Krv!“ vyhŕkol v tej chvíli Sionn, „tak to pomocou našej krvi získa Everské zrkadlo!“
„Spomínate si ešte na Darekove slová?“ rozpamätal sa Ascall, „krv ku krvi. Zrkadlo má pamäť.“
„Náš otec vtedy zomrel na dverách do pivnice,“ spomenul si Sionn, „tam, kde ukrýval zrkadlo!“
„Myslíš,“ zamrmlal Ascall, „že jeho krv sa nejakým spôsobom dostala na zrkadlo?“
„A iba jeho krv v našich žilách dokáže Everské zrkadlo objaviť!“ hlesol Sionn nadšene, „prečo ma to nenapadlo skôr?!“ Pocítil zvláštnu úľavu. Konečne sa pohli z miesta.
„To je všetko síce pekné,“ poznamenal Waerm, „ale stále nevieme, kde máme to zrkadlo hľadať.“
„Ani ako s tým súvisí Darekov ďalekohľad.“
Sionn si zúrivo hrýzol spodnú peru. „Ja si myslím, že ho bude mať Ilianna.“
„Ako si na to prišiel?“ vyzvedal Lorment.
„Neviem,“ odpovedal zamyslene, „ale všetko tomu nasvedčuje...keď som sa vtedy zhováral s tým mužom na púšti, varoval ma, že Ilianna ukrýva nejaké tajomstvo. Možno je to práve toto.“
„Neviem,“ zahundral Lorment, „nezdá sa mi to...“
Sionn sa naňho pozrel, no princ okamžite odvrátil zrak. „Ty niečo vieš?“ opýtal sa ho mierne.
Lorment zavrtel hlavou. „Nie, ja len...ale to nič. Podľa mňa s tým Ilianna nemá nič spoločné.“
„Ale aj tak,“ ozval sa zamračený Waerm, „mal by si sa aspoň pokúsiť niečo nájsť,“ obrátil sa na Sionna, „snáď budeš úspešnejší, ako si myslíme.“
„Nepáči sa mi predstava, že by som sa mal hrabať v jej osobných veciach,“ podotkol Sionn, „nemôžem niečo také urobiť.“
„Myslím, že Darnell by sa na to rád podujal,“ ozval sa Waerm posmešne, „lenže toho by Ilianna odhalila okamžite. Ty nemusíš mať ktovieakú zámienku, aby si sa zdržiaval v jej spálni. Stačí, aby si trochu prekutal izbu, kým bude spať. Nič zložité.“
„Sionn, ako ten ďalekohľad skutočne má,“ pozrel na brata Ascall, „tak je lepšie, keď ho nájdeme my ako Tartem.“
Mladší zo Synov súmraku sa zatváril vzdorovito, ale napokon prikývol: „Dobre teda. Aj tak nemáme na výber,“ mimovoľne sa striasol, „len si nechcem predstaviť, čo bude Ilianna robiť, keď zistí, že sa jej niekto hrabal vo veciach.“
„Bude potrebné oddeliť ju od všetkých ostrých predmetov,“ prisvedčil Waerm pobavene.