Empathy,3.kapitola

Anotace: Predstavte si svet,v ktorom už vaše myšlienky nie sú tajomstvom.Predstavte si ľudí,ktorí vás odhadnú na prvý pohľad.Ženu,ktorá má pomôcť...muža,ktorý zabíja...Predstavte si Empathy...

3.kapitola

Chvíľu len stáli oproti sebe, nič nehovorili. Reid skúmal Thompsonovu tvár, akoby mu chcel prečítať myšlienky...To však nedokázal. Nemusel však byť empatik na to, aby zistil, že Thompson nemá práve najlepšiu náladu.
"Reid,"sykol černoch namiesto pozdravu,"nečakal som, že sa tu dnes ukážeš."
"Vlastne ani ja...."usmial sa Reid," asi...nemáme veľa práce, však?"
"Ty nie,"povedal Thompson a skúmal jeho tvár,akoby sa i on snažil preniknúť do najhlbších zákutí Reidovej mysle,"dnes nepotrebujeme nikoho sprofilovať....Môžeš však niekomu pomôcť. Nájdi si niečo, doktor Reid..."
"No, vlastne som chcel ísť za McDevillom...."začal Reid opatrne, no Thompson ho prerušil.
"Aké prekvapenie!" povedal," práve idem od neho...Nie je vo svojej koži...ale to vieš najlepšie asi ty,nemám pravdu?"
Thompsonova nálada sa v priebehu sekundy zmenila a Reid pochopil, že agent je schopný ho zabiť. Reid zalapal po dychu.
"Neviem ,kam tým mieriš, George," prehovoril Reid opatrne a s predstieraným nezáujmom sa začal hrabať v taške.
"Nebuď naivný, Reid," sykol Thompson ,"poznám ťa dobre. Si empatický."
"A mne sa zdá, že ty si paranoidný, "Reid sa otočil ,že odíde, no Thompson ho zdrapil za plece.
"Nerob si srandu," sykol agent,"ja si nájdem dôkazy a potom radšej spávaj s otvorenými očami..."
Reid si prehnane povzdychol.
"Thompson, počúvaj ma...."začal ,"som analytik. Profilovať je moja práca...Analytická psychológia nie je nijaký dar..."
"Lenže analytici si nie sú istý,"namietol George, "zmýlia sa. Tebe sa to nestáva. Ideš na istotu."
" S IQ 188 to tak môže vyzerať...snažil sa Reid obrátiť celú vec na vtip,"vyštudoval som Harvardskú univerzitu..."
" Dávaj si na mňa pozor, Christopher Reid,"sykol Thompson, "Viem, čo si zač. Začni sa báť!"
Thompson odišiel a nechal Reida na chodbe samého.

Kancelária Williama McDevilla, šéfa FBI

" Čo si o sebe myslíte, Reid? " hneval sa McDevill a krúžil okolo Reida ako mačka okolo myši ,"poskytol som vám imunitu za predpokladu,že sa budete vyhýbať problémom a nebudete na seba upozorňovať! A dnes mi sem napochodoval agent Thompson, že chce na vás zatykač! Poznám Thompsona. Najme si niekoho,a by vás zabil."
"Nenajme,"povedal Reid pokojne," zabudli ste, že som empatik. Stretol som sa s ním na chodbe. Nezabije ma, ani keby ste mu dali do ruky zbraň, aby ma odstrelil."
"Ako to myslíte?" nechápal McDevill.
"Thompson je tiež len človek," poznamenal Reid sebaisto, "cítim jeho pocity. Aspoň nasledujúci týždeň bude hľadať dôkazy o tom,že som empatik...ale nepodnikne nič. Ozývajú sa v ňom výčitky svedomia. Boli sme priatelia. A stále sme. Dajte mi čas a je môj"
"Verím vášmu úsudke a vašim schopnostiam, Reid,"povedal nakoniec Mc Devill," ale povedzte mi jedno: Mohli ste robiť tisíc vecí. Prečo ste sa rozhodli pre FBI? Je to ...ťažká práca."
"Chcel som pomáhať ľuďom," prehodil Reid," a možno ma k tomu doviedlo moje podvedomie."
"Analytická psychológia," sykol McDevill, no Reid sa usmial.
"Sigmund Freud a Jung,"poznamenal a vyšiel z kancelárie.