Návštěvnost
Kráska a Zviera (B2uty & the B2st): kapitola 3
Kráska a Zviera (B2uty & the B2st): kapitola 3
Deň druhý
Nezaspala. Síce bola stále nevyspatá, príliš sa tešila, než aby dlhšie leňošila v posteli. Obavy z toho, že sa jej to všetko prisnilo, popieralo tričko prevesené cez studený radiátor. Stále smrdelo po rozliatej fľaši.
Pomykala Terez, aby sa tiež prebrala. Tá sa však na ňu akurát tak zahnala vankúšom, aby ju nechala ešte aspoň na päť minút. Päť minút trvalo trikrát dlhšie.
Pred vchodovými dverami do hotela, sa pozrela na tú monštruóznu budovu. Išla skoro, ale videla JunHyunga na balkóne, ako pofajčieva.
Pri pohľade pod seba zbadal Alex a odkýval jej. Kým vyšla na poschodie k ich izbám, nachystaní ju čakali idúc jej chodbičkou v ústrety. Ležérne sa vliekli, zrejme sa včera ešte chvíľu zdržali, kým sa pridali ku GiKwangovi.
"Kam ideme?"
DuJun chytil Alex za ruku a vložil jej do ruky rovnaký mobil, ako majú oni.
Striedavo pozrela na chlapca a na mobil, ktorý jej nechal, aj keď ju už pustil.
"Čo je to?"
"Mobil."
Zdvihla jedno obočie. Tak to si všimla. Musela za DuJunom pobehnúť, mal na ponáhlo a zaostala za nimi.
"Je to darček. Mali sme ho prichystaný pre nášho prekladateľa. Po včerajšku sme sa rozhodli, že si necháme teba..."
Vo vnútri sa usmiala. Rozlieval sa po nej pokoj a vzrušenie z toho, že si ju predsa obľúbili napriek tomu, že o tom v istých momentoch sama pochybovala, a nevymenia ju za niekoho iného, kto by mal na túto prácu možno väčšie právo, než ona.
"Budeš mať náš denný program a zároveň ťa budeme mať poruke."
"To nemôžem prijať," chcela namietať, síce si už zapínala tašku po tom, ako ho do nej vhodila.
Vybehla za nimi cez prah hotela a tu sa zarazila. Včerajšie nedorozumenie s príletom a nasledovné problémy skupiny sa stali minulosťou. Na príjazdovej ceste ich čakala malá dodávka so šoférom a akýmisi gorilami. Jeden za druhým si nasadli a na záver YoSeob, ktorý bol na kraji, podal Alex ruku a pomohol jej vyjsť za nimi.
Miestnosť na interview bola pripravená dávno pred ich príchodom. Pokiaľ ich maskéri a kostyméri premieňali na idoly, Alex sa mohla poprechádzať pomedzi stoly, ku ktorým si jeden za druhým postupne sadali novinári z niekoľkých časopisov o hudbe nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech a západnej Európy. Spoznala to podľa menoviek, ktorými mali označené svoje miesta.
Odchytil si ju technik. Zostávalo už len niekoľko minút do začiatku. Je načase zaujať svoje miesto medzi zvyškom prekladateľov. Do ucha jej zaviedli odposluch, upravili mikrofón. Aspoň je z jej VIP lóže dobrý výhľad a navyše jej neunikne ani slovo.
Za potlesku vyšli na vyvýšenú plošinku so šiestimi vyloženými stoličkami.
Po ich prvom stretnutí si z nej najskôr uťahovali, ale vlastne zistila, že sú iba úplne normálni chalani o málo starší, ako je ona sama. Každý jedinečný. V podstate sú navzájom úplne rozdielni čo sa týka povahy, štýlu akým rozpráva, záľub aj návykov a zároveň sa bezchybne dopĺňajú.
Po krátkom úklone si posadali a s úsmevmi sa pripravili na úvodnú reč.
Postavila sa žena v strednom veku vo vypasovanom kostýmčeku (pravdepodobne o dve čísla menšom) s natupírovanými vlasmi, ktorá - podľa Alexinho skromného názoru - mohla byť len ťažko nadšenkyňou kórejského popu.
Alexin hlas sa chlapcom tíško prihovoril slovami: "Srdečne by sme chceli privítať tu prítomnú skupinu Beast. Niekoľkonásobných víťazov..." Vážne to bolo nudné a monotónne. Niekoľko viet sa premohla a preložila, no keď aj na chlapcoch videla, že im úsmevy mrznú a držia sa len tak-tak, aby nezazívali, prevrátila očami a nechala to tak.
"Ak chcete aby som prekladala, naďalej sa usmievajte. Ak nie, žmurknite pravým okom."
Žmurkli dojeného.
"Rozumiem, keby ide o niečo dôležité, poviem vám."
DuJun skoro naozaj zaujatý výkladom, v ktorom iba predpokladal, že sa hovorilo o nich ako o nejakej fyzikálnej rovnici, pomaly, s vážnou tvárou prikyvoval.
Zasmiala sa.
"Maskuješ?"
Zopakoval to.
Všetko prišlo zaujímavejšie, než tie kecy, čo tam prednášala a Alex sa naozaj zabávala pri vymýšľaní jej nezmyselného, s ňou ničím nesúvisejúceho, monológu. Dobre sa porozprávala sama so sebou. Rozobrala všetky možné témy od predpovede počasia, cez otrepané vtipy až po najnovšie novinky na jej novom mobile, ktoré aktualizoval manažér v Kórei.
Videla, ako dusia výbuch smiechu, keď im prezradila, že dievčina o dve miesta napravo od nej po podobnom krátkom zafrflaní do ucha svojho zamestnávateľa oznámila, že je to zbytočné táranie a teraz rieši telefonát so svojím priateľom. To boli hlody, keď tak počúvala, o čom sa bavia. Vedela, že by nemala, ale keď jej rozumela, ťažko ju mohla nepočuť. Aspoň sa chlapci trochu zabavili, a najme zobudili.
Akonáhle po tom polhodinovom úvode prišlo už aj na tú podstatnú časť, a síce otázky na Beast, poctivo pokračovala v práci a už naozaj prekladala.
Tešila sa z predstavy, že je vlastne absolútne prvá fanynka, ktorá má na dosah rozhovor ešte pred jeho vydaním na stránkach časopisu, ktorý si pravidelne kupovala, aby zostala v obraze.
"Teraz otázka na GiKwanga. Čo si myslíte o tunajších dievčatách? Páči sa vám tu nejaká?"
Vedela, čo odpovie. Určite to bude niečo typu: Áno, všetky sú krásne.
"Musím uznať, že slovenské dievčatá sú naozaj pekné..."
No nehovorila to?
"A musím tiež uznať, že ma nezaujala len ich krása, ale dokážu byť aj veľmi milé a naozaj som si jednu obľúbil..."
Zatajila dych. Po tele jej prechádzali zimomriavky. Nech sa usilovala ako chcela, čo hovoril vážne nedávalo zmysel. Zbláznil sa? O kom to hovorí? Celý čas s nimi bola iba ona. Chcel snáď povedať, že si ju oni obľúbili, nie iba on sám.
Sledovala GiKwanga prísne prižmúriac oči, snažiac si v hlavičke usporiadať, čo práve počula. Popravila si slúchadlo v uchu, myšlienky krik ozývajúci sa z viacerých mikrofónov súčasne prehlušili. Zase to v nej začínalo vrieť.
Hlasy patrili novinárom. Po GiKwangovej odpovedi spozorneli. Hneď niekoľkí odrazu položili veľmi podobné otázky. Ako to myslel? Kto to je? Ide o lásku?
Do toho sa chytili rozprávať ešte aj ostatní zo skupiny. Naozaj neverili, že jeden z nich niečo také pred médiami povedal.
Všetci na Alex upreli pohľady.
Zmrzla. Zabudla na jej povinnosti. Mala tlmočiť. Čakali na ňu Beast, ktorí nechápali, čo sa deje a prečo nepočujú ďalší preklad.
Zanadávala sama na seba. Rýchlo v zhrnutí vylopotila odozvy, aby sa mohli ďalej brániť. Nebolo to celkom zo sebeckých dôvodov. Či vlastne aj áno, bolo. Trápila sa kvôli nemu, nevedela, čo robila zle, že mu bola taká nesympatická a hrubo ju ignoroval ako najposlednejšiu fanynku. Každý iný z Beast ju bral úplne normálne, takou aká bola aj s jej prácou. Tak prečo by on mal byť výnimkou?! Tak ako ho mala voľakedy rada, teraz by ho tak rada nakopla na miesto, ktoré len tak jednoducho nedorastie. Len nech už nič nehovorí.
"Chcel by som sa jej ospravedlniť za všetky nepríjemnosti," pokračoval. "Neviem, ako ona, ale ja som sa tieto dva dni aj vďaka nej, a možno aj najmä vďaka nej, zabával..."
"Naozaj ťa nakopnem! Len počkaj,"hromžila potichu. "Ty namyslený ignorant! Kto sa má v tebe vyznať?!"
"Ak sa na mňa teraz hnevá, mrzí ma to," povedal prosto.
V noci mal s HyunSeungom, keď sa s ostatnými chalanmi, ktorí vošli do vlastných izieb, vrátil, rozhovor. Po tom, čo sa po celý deň usiloval ho schladil faktom, že to asi voči Alex prehnal.
"Je to kamarátka, nebyť ktorej by sme boli v tomto meste naozaj stratení."
Po celý čas nevidel ani náznak výsmechu, aj keď mala po tých všetkých trapasoch a chladnom správaní plné právo opovrhovať ním. Bol k nej príliš krutý, pričom ona si to ani prinajmenšom nezaslúžila. Nespravodlivo ju odsúdil hneď na začiatku. Zamrzelo ho to. Po tomto poznaní a po výplachu žalúdku, čo mu HyunSeung spravil, sa rozhodol, že sa pokúsi napraviť svoje chyby a bude sa správať lepšie.
Pohľadom si Alex vyhľadal. Mračila sa na neho. Ale prečo si vytváral také hlúpe ochranné brnenie, keď bol na podobné situácie s inými Beauties, ako si ich fanynky hovorili, zvyknutí?
"Áno, naša tlmočníčka je naozaj super!" habkavo uvádzali na správnu mieru ostatní. Každý k nej povedal aspoň vetu dve s nejakou vtipnou príhodou, aby nezískali dojem, že je ňou GiKwang očarený.
Hlboký nádych a výdych - ten správny postup, ako sa neudusiť a stabilizovať krvný obeh. Vždy tajne túžila, aby jej niekto ako GiKwang rozbúchal srdce pri verejnom vyhlásení, ale nikdy, ani v tom najšialenejšom pomätení jej mysle, by jej niečo takéto v živote nebolo napadlo. Asi jediné vysvetlenie by bolo, keby bol práve teraz minimálne jeden z nich v paralelnej dimenzii.
"O čo sa to pokúšaš? Všetci na mňa pozerajú!" zahromžila mu šepkajúc slová do mikrofónu pred sebou. Bolo jej urodzene jedno, že ju počujú aj ostatní chlapci. Pred Beast nemala čo skrývať, veď aj im sa za tými úsmevmi, čo hádzali práve hlavou preháňali slová ako: "Čo mu preskočilo? Včera bol tichšie, než obyčajne a teraz rozpráva akosi priveľa." Len sa nemohli tváriť inak, ako že sa nič nedeje a snažiť sa odpútať pozornosť znovu na seba. Keby len vedel, ako si to zlízne hneď za najbližším rohom v šatni.
Poobede, po tom, čo skončia svoje povinnosti, mali mať voľno. Rozhodlo sa teda, že sa spolu skočia pozrieť, ako vyzerá stavanie pódia a pripravovanie niekoľko tisícok miest pre fanúšikov, ktorí mali to šťastie a včas si stihli zakúpiť lístky.
Alex mala pôvodne na pláne byť na GiKwanga nahnevaná, alebo si celý ten incident vydiskutovať, ale zdalo sa, že chalani to už spravili aj za ňu. Podľa jeho skormúteného výrazu a oveľa otvorenejšiemu prístupu, ktorý len čakal na moment, kedy sa mu Alex sama prihovorí, mu museli mu poriadne naložiť. Uznala teda, že bude najlepšie, ak na to zabudne a nebude tomu pripisovať žiaden iný význam ako ten, že sa jej jednoducho ospravedlnil a začínajú nanovo.
A bol to úžasný pocit. Ako keď zo stiesnenej, podzemnej chodbičky bez svetla a iba chabej nádeje, že raz prídete do vytúženej slobody náhle vyjdete von a pred vami sa rozprestrie nádherná lúka plná farieb, voňajúca kvetinovou vôňou a čerstvej rosy, keď sa o vás zľahka opiera slniečko a vy nastavujete tvár novému vzduchu. Presne to jej pripomínalo, keď s Beast kráčala bok po boku uvoľnene cez mesto, v ktorom chlapcov nikto nespoznával a v ktorom sa mohla stať ich priateľkou.
HyunSeung odomkol a pozval celú partiu k nim. Stále si nedokázali zvyknúť na časový posun. Namiesto toho, aby na nich pôsobil unavujúco, mal opačný účinok.
Zapli svetlo v spálni. GiKwang si spratal veci z postele, aby spravil viac priestoru a mali si kam posadať.
JunHyung so sebou priniesol svoje zásoby Coly a postavil ich medzi dve postele, aby na ne všetci dočiahli. Nebol až taký držgroš.
Postupne, úmerne s pokročilým časom, mizla fľaša za fľašou. Ani nevedeli, ako sa rozhovor zase otočil na Alex. A vlastne, nedalo sa to čakať? Spoznávali ju už dva dni. Dva celé dni, ktoré im stačili na to, aby sa presvedčili, že jej môžu dôverovať.
"Nevšimol som si na nej nič podozrivé. Jedine to, že je priveľmi..."
"Normálna?" dokončil DuJun za DongWoona. "Aj mňa si získala na svoju stranu. Spravili sme dobre, že sme dnes ráno toho druhého odmietli."
Yoyo prikývol. "A je zábavná. Najskôr som si myslel, že s ňou ako s babou bude nuda, ale nie je."
"Čo ste sa do nej všetci buchli?" logol si JunHyung a provokatívne poslal chalanom náznak, aby pozreli na GiKwanga. Zase bol myšlienkami niekde inde.
Ich rozhovor ho priviedol k neprítomnému spomínaniu na náhody, ktorými sa ich cesty križovali. Ako ju prvý raz stretol vychádzajúc po potope z kúpeľne. Jasne mal pred očami vlastné prekvapenie, keď ju zbadal, ako sa na neho naplašene pozrela jej veľkými očami. Vyzerala naozaj komicky. Kto by bol povedal, že z toho dievčatka sa vykľuje naozaj skvelá tlmočníčka, ktorá raz nielenže určite uspeje vo svojej práci, ale je s ňou aj kopa zábavy. Vôbec nebola domýšľavá a nebola ploštica ako niektoré iné fanynky napriek tomu, že sa otvorene priznala, na kom z Beast nechávala oči. Najskôr sa mu nechcelo veriť, že to môže byť pravda a živo sa videl na jej fan-blogu s množstvom momentiek so zamilovaným príbehom o nich dvoch. Kvôli Beast a ich povesti sa snažil byť k nej čo možno najodmeranejší, a nezostávať s ňou sám, i keď sa mu to nie vždy darilo. Najťažšie to bolo asi v tom obchodíku s tými vtipnými bábikami. Mala príjemný hlas a úprimný úsmev. Áno, tie veci sa mu páčili, ale nebyť nej, zrejme by o nich toľko nepočúval. Spomalene si predstavoval aj tú najjemnejšiu mimiku jej tváre. Konečne niekto, kto v ňom nevidí iba idola.
Po polnoci ich nakoniec predsa len zmáhala únava a s HyunSeungom v apartmáne osamel. Rozišli sa do vlastných izieb.
GiKwang si ľahol do postele. Celé telo mu tŕplo, cítil únavu, ale hlava stále pracovala. Áno, dnes sa rozhodol správne. Nemohol ju nevnímať do konca ich výletu.
Ešte sa pár minút zhovárali, kým sa v tme neozvalo tiché vydychovanie. Spolubývajúci zaspal.
GiKwang sa uložil nabok a privrel oči.
S vlasmi sa jej pohrával jemný, letný vánok, ako zasnene pozerala na nádherný, večerný výhľad. Keď sa na nich otočila, žiarila väčšmi, než všetky tie hviezdy na oblohe a paradoxne, keď ho krátko na to videla, ako ho z toho ich národného nápoju páli hrdlo, akoby o neho mala starosti. K tomu sa pridali ešte obrazy z dnešku, ktoré jeho mozog zaznamenal. Teraz mu ich pripomínal a kládol na ne zvlášť veľký dôraz.
Prebral sa zaliaty potom. Skopol zo seba plachtu a posadiac sa si pretrel dlaňou tvár.
"Čo je to so mnou? Je to kamarátka!" hovoril si.
Konečne sa dostala do postele. Keď prišla, Terez očakávala, že jej všetko vyrozpráva. Zabili tým hodne času, kým Alex nezakotvila v sprche. Keď sa vrátila, Terez už lietala v oblakoch spolu so svojimi snami. Podľa úsmevu, čo sa jej pohrával na tvári, práve sníva o prichádzajúcom dni. Popri inom jej prezradila, že sa nielen na ten koncert dostane, ale bude k nim oveľa bližšie, než akékoľvek iné dievča. Dohodla sa s DuJunom, že Terez bude môcť prísť za ňou do zákulisia a osobne jej vybavia jedno z najlepších miest.
Usmiala sa a ruku, čo jej ledabolo ovísala z postele jej položila pozdĺž spiaceho tela.
Sama dopriala odpočinok unavenému chrbtu a nohám až potom, čo si na zajtrajšok prichystala všetky veci. Nezaspala by bez toho.
Prezerala si program. Chlapcov čaká generálka a večer samotná veľká šou. Ona koncert pravdepodobne neuvidí v plnej paráde z hľadiska, ale aj tak sa teší. Nemenila by. Zvlášť keď je teraz všetko také krásne. Nie je už lenBeauty, pretože pochopila, že nie sú len nástrojmi na výrobu kvalitnej hudby, po ktorej šalejú desaťtisíce dievčat v jej veku, ale sú to aj jej priatelia. Už všetci.
Komentáře (0)
Doporučit
TiskKomentáře
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.