Fortuna IV.kapitola

Anotace: Angela sa stretne s Jimom...

Sbírka: Fortuna

IV.kapitola - Pokus o útek

Na druhý deň sa Angela zobudila celá rozlámaná a trvalo hodnú chvíľu, kým si spomenula, prečo sa cíti tak zle. Už o tri mesiace sa to všetko skončí, celý jej doterajší život. Nevedela sa zbaviť zlých predstáv, čo asi bude robiť po tom.
V depresívnej nálade zostala aj vtedy, keď už oblečená schádzala dolu po veľkom schodisku. Opatrným krokom šla na raňajky, ktoré mávali ráno presne o ôsmej za prítomnosti jej otca a niekedy aj matky. Nanešťastie, keď jej slúžka otvorila dvere do jedálne, zbadala tam len otca a to poriadne nahnevaného, lebo ako zistila pri pohľade na hodiny, bolo už štvrť na deväť. V duchu si pomyslela, že aspoň takto sa mu vzpriečila.
Pomaly prešla k jej stoličke a sadla si. Edward neúnavne klopkal prstami o stôl a čakal na ospravedlnenie. To však stále akosi neprichádzalo a keď začala úplne pokojne jesť, stratil trpezlivosť.
„Nepočul som od teba ani dobré ráno!“ vytkol jej jednu z mnoha vecí.
„Dobré ráno,“ odvetila mechanicky a stále mu nevenovala najmenšiu pozornosť.
Prižmúril oči a vzápätí vybuchol: „Ako si to predstavuješ sa ku mne takto správať?! Som tvoj otec, tak ku mne maj aspoň trochu rešpektu, dočerta! Toto sa stalo prvý a posledný krát...“
„Tak to máš teda pravdu!!“ vykríkla a tak prudko sa postavila, až prevrhla stoličku a poháre na stole. „Viem, ako sa tešíš, že sa ma už konečne zbavíš! Neboj sa, už len tri mesiace a konečne vypadnem. Nebudeš ma musieť ďalej živiť a míňať na mňa drahocenné peniaze!!“
Po týchto slovách sa vychytila a rozbehla preč. Dvere jedálne priam rozrazila a on začul už len vzlyk. Klesol na stoličku a všetka chuť do jedla ho prešla. Tak toto bude ešte ťažké obdobie!

Angela sa zastavila až vtedy, keď už nevládala bežať ďalej. Zhrozene sa poobzerala okolo seba a zistila, že sa ocitla niekde v hustom lese. Len z diaľky počula akési zvláštne zvuky, nejaké údery alebo čo. To všetko však do jej mysle prenikalo veľmi ťažko. V skutočnosti bola odvčerajška vnútri rozorvaná na kúsky a vedela, že keď sa stretne s Jimmym, aj jej srdce sa prepadne kamsi do neznáma. Zrak jej padol dolu – žlté kvietkové šaty mala roztrhané skoro na franforce a keď sa dotkla vlasov, uvedomila si, že vyzerajú asi podobne.
„Anjelik?? Anjelik, čo tu robíš??“ Na neznáme zvolanie sa strhla a prudko sa otočila.
Stál tam Jim, v ruke mal sekeru a na tvári prekvapený výraz. Takže to museli byť tie údery, ocitla sa blízko rúbaniska. Zbadala aj zopár chlapov, čo si ju dosť prekvapene obzerali.
Angela sa po nich vystrašene pozrela. Čo to Jima napadlo, že sa k nej takto správa na verejnosti?? Veď sa jasne dohodli, že ich vzťah budú tajiť až do svadby. Do svadby?? Akej svadby, keď ona sa musí vydať za iného?? Zahryzla si teda do pery a nič nepovedala. Len sa pohla ďalej k stromom, aby mali súkromie a nikto ich nemohol vidieť ani počuť.
Jim rýchlo prišiel až k nej a zopakoval: „Čo tu robíš, Ange?“
Jeho starostlivý hlas už bol pre ňu priveľa. Rozplakala sa a vrhla sa mu do náručia.
„Och, anjelik, čo sa stalo?? Neplač, prosím ťa, neplač. Naháňaš mi strach,“ tíšil ju a snažil sa ju trochu odtisnúť, aby jej videl do tváre. Keď sa mu to napokon podarilo a zbadal jej zničený výraz, jeho napätie sa ešte zväčšilo. „Povedz, čo sa stalo,“ prikázal jemne, ale nekompromisne.
„Budeš ma nenávidieť, Jimmy,“ vzlykla. „Ale prisahám, že to nie je moja vina! Prinútili ma k tomu a ja som nemohla nič...“
„K čomu ťa prinútili?? Tak už mi to konečne povedz!“ skríkol pod náporom neistoty.
„Budem sa vydávať,“ zašepkala a odvrátila zrak.
„Vydávať?? Nechápem...“
„O tri mesiace bude svadba,“ šepla nešťastne. „Ja a nejaký cudzí muž.“
Na chvíľu stratil reč, potom sa mu zrazu v očiach mihol hnev. „Čo tým myslíš, že o tri mesiace bude svadba?!“ zrúkol na ňu.
Vyľakane ustúpila o krok dozadu a vytreštila oči. Takto sa s ňou ešte nikdy nerozprával. „Prisahám, že...“
„Prisahám, prisahám... komu sa to chce počúvať?! Takže ty si sa rozhodla, že sa vydáš za nejakého bohatého pánka a so mnou si si len užívala, čo?! Bol som len také rozptýlenie rozmaznanej slečinky!!“ kričal na ňu a prudko sa rozháňal rukami.
Ona len nehybne stála a hľadela naňho s čírym zdesením, slzy sa teraz celkom vytratili. Až potom sa spamätala a uvedomila si, že všetko musí dať na pravú mieru. Jim si o nej myslí také zlé veci, až sa čudovala, ako ho to vôbec mohlo napadnúť.
„Nie, Jimmy!!“ skríkla, aby ho prehlušila.
Na chvíľu sa zastavil a pozrel na ňu. „Čo nie?!“
„Nič nechápeš! Ja sa nechcem vydávať! Otec to všetko zorganizoval a ja sa mu musím podvoliť! Nemám inú možnosť, Jimmy. Ale vedz, že ťa vždy budem mať veľmi rada a nikdy na teba nezabudnem,“ povedala a v očiach jej žiarila láska k nemu.
Aj on si to všimol a trochu sa upokojil. „Ach, prepáč mi to, anjelik. Ja len... myslel som si... ale to je teraz vedľajšie. Musíme vymyslieť niečo, aby sme tvojho otca prekabátili,“ vyhlásil.
„A čo také?“ prekvapene vyvalila oči.
„Utečieme,“ povedal odhodlane a usmial sa na ňu. Angela chcela najprv protestovať, no potom sa na jej na tvári začal zjavovať úsmev a nakoniec žiarila šťastím, pretože Jimmy ju ani po tom všetkom neprestal ľúbiť.

Ako sa rozhodli, tak aj urobili a to hneď na úsvite ďalšieho dňa. Angela si narýchlo pobalila nejaké šaty a šperky, aby ich mohli predať a mali aspoň na začiatok nejaké peniaze. Jimmy šiel zatiaľ nejako zaobstarať kone. Mali sa stretnúť pri stajniach, keď všetko bude ešte spať. Angela sa opatrne vykradla zo svojej izby a potom sa pomaličky vybrala na cestu dlhou chodbou popri spálni otca. Nasťastie ňou prešla bez odhalenia, ale úplne si vydýchla až vtedy, keď už stála pred domom a dýchala čerstvý chladný vzduch. Poobzerala sa okolo seba a pustila sa tichým krokom k stajniam. Celou cestou sa obzerala myslela si, že všetko je až príliš pokojné. Ako to, že nestretla ešte ani živú dušu?? Už predsa začínalo svitať a aspoň sluhovia by už mali byť hore.
Napokon predsa len dorazila k stajniam, no keď ich prešla, so zdesením zistila, že Jimmy tam nie je! Vyľakane pustila veci na zem a rozbehla sa von. Bože, kde len môže byť?? Dohodli sa predsa pred úsvitom a už skoro slnko vychádzalo!
Pohľad, ktorý sa jej však naskytol za najbližšou ohradou, ju prinútil vykríknuť od strachu. Na zemi totiž ležal práve on, bol celý spútaný a aj v ústach mal šatku, aby ju nemohol varovať. Angela sa vystrašene vrhla k nemu a roztrasenými rukami mu dala šatku dolu.
„Rýchlo ma odviaž, Ange!! Sú niekde tu a keď nás chytia...“
„...tak bude veľmi zle,“ ozval sa hlboký a poriadne nazúrený známy hlas za Angelou.
Tá sa veľmi pomaly otočila a na svoje veľké zdesenie zbadala otca. Stál nad ňou ani samotný boh vojny Ares a pohľadom ju priklincovával k zemi.
„Otec,“ zmohla sa na vydýchnutie.
„Presne tak! Myslela si si, že môžes utiecť s týmto naničhodníkom a ja sa o tom nedozviem?! Bol totiž taký hlúpy, že si priamo k môjmu koniarovi prišiel po kone!“
Angela útrpne privrela oči. Naozaj bol Jim až taký neopatrný??
„Otec, ja ti to vysvetlím...“
„Tu nie je čas na vysvetľovania! Okamžite sa vráť do domu! A ty...“ obrátil sa na Jima, ktorý ešte stále ležal spútaný na zemi, „... s tebou urobím krátky proces! Dajte ho zbičovať!! Možno si potom zapamätá, že s mojou rodinou je neradno sa zahrávať!“ Jeho hlas zaburácal ako hrom.
Chlapi sa pohli k nemu, aby ho odvliekli, ale Angela sa vrhla pred neho a vykríkla: „Nie!!“
Edward ju schmatol za ruku, aby ustúpila, no ona sa mu vytrhla. „Nie!! Prosím ťa, otec! Urob čokoľvek, len mu neubližuj. Zaprisahám ťa! Sľubujem, že už neutečiem, len ho ušetri!“
„Neutečieš, to máš pravdu! A ja nemám čas na vyjednávanie so svojou vlastnou dcérou! Povedal som, čo treba robiť! Takže chlapi...“
„Otec!! Otec, preboha, neublíž mu! Odteraz budem pokorná, ak chceš! Budem poslušná dcéra a už sa s tebou nebudem hádať! Prosím,“ dodala a uprela naňho veľké modré prosiace oči.
Ewarda v duchu zúril ešte väčšmi. V skutočnosti mu ani tak nevadilo, že s ním chcela utiecť, ale práve to, že Jim Dark je taký zbabelec! Bez protestov sa pred chvíľou nechal spútať, len aby sa mu nič nestalo a ona ho teraz ešte obhajuje! Ten chlap si to vôbec nezaslúži. Jeho rodina je posvätná a on ju uchráni pred takými ako sú Dark.
„Odveďte ho do temnice a nech tam zopár dní pobudne. Potom ho pošlem kade ľahšie. Choďte si splniť príkaz,“ zvolal, schmatol dcéru a odvliekol ju až do jej izby.
„Tomu mužovi sa nič nestane. Teda aspoň nie pod mojou strechou! O pár dní ho pošlem preč a pod dozorom niekoho spoľahlivého narukuje do vojska. Možno tam ho naučia iným móresom.“
„Nie! To nemôžeš urobiť, otec!“ zhrozila sa Angela a úplne zabudla na svoj sľub, čo jej Edward aj pripomenul.
„Prisahala si, že sa mi už nebudeš priečiť! A chcem, aby si to aj dodržala. Neublížil som mu, a dokonca odtiaľto odíde celý.“
„Ale keď bude bojovať, tak na nejakej výprave určite zomrie!!“ vykríkla Angela a rozplakala sa.
„To už nie je moja starosť,“ nemilosrdne vyhlásil Edward a zatresol za sebou dvere.