Fortuna XX.kapitola

Anotace: tak a dávam sem dnes ďalšiu časť, čo som doteraz neurobila, ale túto špeciálne venujem zuzke, ktorá je doma chorá, aby mala čo čítať :)) a o čom táto časť je? Angela so Scottom zistia, že nie je také zlé žiť bez hádok... teda aspoň na chvíľu :D

Sbírka: Fortuna

XX.kapitola - Raju na Zemi odzvonilo

„A prečo by som mal?“ pozrel na ňu provokatívne.
„Pretože... ak to neurobíte, tak do tej vody nevojdem!“ vyhrážala sa.
„Dobre, dobre, ale rýchlo, madam. Nemáme na to celý deň,“ obrátil sa.
Angela na jeho chrbát vrhla nevraživý pohľad a rýchlo vošla do vody.
„Už môžem?“ zavolal na ňu.
„Samozrejme, že nie! Zostanete otočený, až kým sa nevykúpem a...“
„Zbláznili ste sa, madam??“ zasmial sa a obrátil sa. „Myslel som, že sa chcete vyzliecť a preto chcete, aby som sa otočil,“ poznamenal.
Angela, ktorá sa snažila zúfalo zakryť vodou, len odsekla: „Hádam ste si nemysleli, že tu pri vás budem plávať úplne nahá!“
„Priznám sa, že práve to som si myslel, ale ako myslíte,“ uškrnul sa a pustil sa plávať doprostred jazera.
„Na čo ste vlastne chceli, aby som sa namočila?!“ vyhŕkla rozzúrene.
„Aby ste na tom brehu len tak nepostávali a neciveli na mňa,“ odvetil nahlas, aby to počula.
Opäť sa začervenala a urazene odvrátila hlavu, pričom stále stála na jednom a tom istom mieste.
„No tak, madam. Plávajte,“ pobádal ju a teraz na jej zdesenie on sám plával k nej.
„N-nie... tu mi je dobre,“ odvetila opäť nervózne.
Zatiaľ doplával až k nej a teraz boli na niekoľko centimetrov od seba. „Bojíte sa ma, madam?“ zašepkal.
Angela naprázdno preglgla. „Prečo by som sa vás mala báť?“
„To mi povedzte vy,“ povedal potichu a nebezpečne sa približoval.
„Rozmyslela som si to!“ vyhŕkla vyplašene a hodila sa do vody. „Idem si zaplávať!“
„To som si aj myslel,“ uškrnul sa.
Napriek tomu, že sa Angela najprv bála byť vo vode s „notoricky známym sukničkárom“, nakoniec zistila, že to predpoludnie s manželom nebolo ani zďaleka také zlé. Práve naopak. Už dávno sa tak nenasmiala, ako v to ráno. Najprv plávala trochu bojazlivo, ale Scott ju z toho stavu vytrhol, keď jej začal predvádzať všelijaké figúry na vode. Odmeňovala ho za to potleskom a veselým smiechom. Keď skončili tieto „vodné radovánky“, povedal jej, aby plávala po jeho boku, že jej niečo ukáže. Na okamih sa opäť dostavil strach, ale ten hneď pominul, keď zbadala to spomínané prekvapenie. Scott ju totiž zaviedol do malého zálivu, ktorý úplne obkolesovali stromy a oni dvaja sa tam dostali tak, že podplávali jeden hrubý koreň stromu. Zbadali však niečo úžasné. V zálive panovalo šero, ktoré mu dodávalo mierne tajomný výzor. A na menšej piesčitej pláži bolo neskutočne veľa hniezd s vajíčkami, pri ktorých cupitali vtáky všetkých druhov a veľkostí.
Angela neveriacky vydýchla a Scott sa na okamih zahľadel do jej modrých očí, ktoré žiarili ako dve najjasnejšie hviezdy. Zvláštne, že vždy, keď sa s ním rozprávala, oči mala takmer čierne. Teraz ich však ovládla bledučkomodrá pokojná farba. Očarene ju pozoroval.
Keď napokon niekedy okolo poludnia priplávali k domčeku, Angela šťastne vyšla z vody a kráčala doň úplne bezstarostne. Scott ju vyjavene sledoval, pretože biela košieľka sa jej prilepila na telo a teraz viac ukazovala ako skrývala.
„Och, panebože,“ zašepkal.
Ako tak sa vzchopil a vošiel do chalupy za ňou, pričom nohavice si medzitým už stihol obliecť.
Angela stála pri kozube, tiež už oblečená do jazdeckého odevu. Začudoval sa, ako to mohla stihnúť tak rýchlo. Obrátila sa a usmiala sa.
„Takýto krásny deň som už dávno nezažila, pane,“ povedala rozpačito.
Scott nevedel čo má odpovedať. Takto sa s ním rozprávala po prvý krát. „Som rád, že sa vám páčil,“ odvetil neisto a pozeral jej pritom do očí. Neboli už také bledé ako predtým, ale farbu tmavých trniek ešte nenadobudli.
„Viem však, že akonáhle prídeme domov, zase sa začneme hádať, takže... uchovám si aspoň túto peknú spomienku s vami... vlastne jedinú peknú spomienku, ktorú s vami mám,“ dodala trochu zamračene.
Nevedel prečo, ale jej slová ho zaboleli. „Nebojte sa. Po dnešku verím, že naše manželstvo sa zlepší a...“
„Ani sám neveríte tomu, čo hovoríte,“ zasmiala sa trpko. „Urobme tak, ako som povedala. Nech nám zostane na tento deň pekná spomienka... a nemali by sme už ísť? Ostatní sa budú strachovať,“ poznamenala a rukou si prehrabla mokré vlasy. Zavadila pritom o ranu na hlave a potichu zastonala.
Priskočil k nej. „Ste v poriadku, madam?“
„Áno, pravdaže...“ pousmiala sa. „Asi to bolo dnes na mňa priveľa.“
„Aj mňa prekvapuje, že sa neotvorila vo vode. Zrejme to nie je až také vážne,“ povedal.
„Tak... kedy vyrazíme?“ opýtala sa znovu.
Scott sa trochu podráždene nadýchol. Nechápal, prečo nechce byť radšej s ním, ako niekde doma, kde sa budú zase len hádať.
„O chvíľu. Ja si zatiaľ vezmem svoje veci a vy choďte ku koňom. Sú za tými stromami,“ ukázal jej a ona mlčky prešla popri ňom a zabuchla za sebou dvere.
Zostal tam sám v tej tme, lebo svetlo dovnútra prenikalo len málo.Od zlosti tresol päsťou do steny. Prečo sa ho tak stráni?! Čo je na ňom také zlé, aby sa ho tak bála?!
Ešte stále podráždene zdvihol zo zeme trochu špinavý kabát a obliekol si ho. Po košeli už samozrejme nebolo ani chýru, keďže ju roztrhal, ale predsa len musí ísť aspoň v kabáte. Čo by si pomysleli ostatní, keby sa vrátil na svoje panstvo polonahý? Obul si ešte čižmy, posledný krát sa poobzeral okolo seba a vyšiel z domu. Cestou k Angele a ku koňom sa už neobzrel.

Angela neprítomne hladkala Pruinu a čakala na Scotta. Objavil sa po chvíli, ale v okamihu, ako ho zbadala, všetky jej nádeje, že by možno aspoň dnes mohla vydržať trochu priateľskejšia atmosféra, sa rozplynuli. Jej manžel mal totiž na tvári mrazivý výraz a oči mal oceľovo chladné. Kráčal k nej svižným krokom.
Podišiel k Fulmenovi a pohladil ho, až zviera radostne zafŕkalo. Angela na tých dvoch fascinovane hľadela. Nie, Auberon nemal pravdu, že sa žrebca Scott bojí. Teraz keď tak na nich hľadela, pripadali jej veľmi súdržní a Scottovi dokonca na malú chvíľu črty v tvári zmäkli.
Potom však Scott na Fulmena vysadol a čaro, ktoré bolo pred tým priam viditeľné, sa kamsi stratilo.
„No tak, madam. Vysadnite a poďme už. Nemôžem tu s vami strácať čas celý deň!“ zavrčal a podal jej ruku.
Angela si v duchu povzdychla. Tentoraz nenamietala proti jeho tónu hlasu, pretože si o to predsa sama koledovala, keď vyhlásila, že je zbytočné udržiavať mier aj naďalej, keďže doma sa budú len hádať. Bolo očividné, že jej manžel to zobral doslovne a odmietal s ňou prehovoriť inak než za posledný mesiac.
„Mám veľa inej práce, madam! Tak sa už konečen rozhýbte!“ vyštekol zase a prerušil tak sled jej myšlienok.
„Myslela som, že... pôjdem na Pruine...“
„A mám riskovať, že mi niekde po ceste omdliete?“
Prižmúrila oči a prijala jeho ruku. Vysadla na Fulmena pred neho, pričom Scott zapískal na Pruinu, aby šla za nimi. Potom chytil opraty, tak že sa jeho ruky dotýkali Angelinho drieku a popchol Fulmena do cvalu.
Angela cítila na páse jeho ruky a cítila teplo a výraznú mužskú arómu jeho tela. Očervenela, ale našťastie tentokrát to nevidel, pretože sedel za ňou.

Po dvoch snáď nekonečných hodinách konečne dorazili na panstvo Baileyovcov. Angela mala jasný výhľad na obrovský dom, ktorý sa kúpal v slnečných lúčoch. Nevidela však tú nádheru, pretože až veľmi dobre si uvedomovala, že tento dom pre ňu neznamená nič dobré. Preboha, stačil jeden deň, aby boli ona i jej manžel z neho preč a správali sa k sebe ako dobre známi priatelia! A potom ju bude Melissa presviedčať, že tento dom nie je prekliaty... och, bože! Melissa! Počas tých udalostí, ktoré sa udiali za posledných dvadsaťštyri hodín úplne zabudla, že sú pohádané! Rozhodla sa, že hneď ako to bude možné, ju navštívi.
Scott však medzitým pricválal až k stajniam a tam prudko pritiehol uzdu, až sa Fulmen postavil na zadné.
„Ćo to robíte?!“ zvolala, lebo ju to vyrušilo z myšlienok a tiež sa strašne zľakla.
„Zosadnite!“ prikázal jej a sám zoskočil z koňa.
„Tak dobre teda, ako chcete!“ skríkla, nadurdene odstrčila jeho ruku a sama zoskočila z Fulmena.
„Ste odporný, viete to?!“ zvolala urazene.
„Viem,“ uškrnul sa posmešne a voviedol žrebca do boxu. Potom tak urobil aj s Pruinou.
„Presne som to predvídala! Vedela som, že sa vrátime a vy sa zase budete chcieť hádať!!“ kričala, lebo si jednoducho potrebovala na ňom vybiť zlosť za to, že jej skazil deň, ktorý bol na začiatku taký nádherný.
„Tak ma teda počúvajte!“ povedal Scott rozzúrene. „To vy ste nám dvom nedali najmenšiu šancu byť zadobre. A poviem vám aj prečo! Vždy chcete mať všetky výhody len pre seba a sama sa chcete hádať, ale nechcete, aby som vám protirečil! A čo mám teda robiť?! Mám stáť a len sa nechať urážať?! Viete, čo, madam?!“
„Čo?!“ z jej očí teraz sršali blesky.
„Podľa mňa ste iba obyčajná fúria, ktorá nevie, čo so sebou, lebo ju doma len rozmaznávali!!“ zreval.
Angela hlasno dýchala, potom sa obrátila a vyšla zo stajne. Scott ju naštvane pozoroval, keď tu sa mu zrazu stratila z očí! Vyvalil oči a pustil sa za ňou. Zbadal ju v tráve, meravú a na jeho veľké zdesenie sa jej z rany na hlave opäť rinula krv.
„Dočerta!“ skríkol vyplašene, vzal ju do náručia a ponáhľal sa s ňou do domu.