Fortuna XL.kapitola

Anotace: Angela sa konečne stretne s tým neznámym pisateľom listov a vysvitne, že ho pozná... a to veľmi dobre... veď sami uvidíte :) inak na konci bude jedna radostná novinka :)) komentáre by nezaškodili, keby ste boli takí dobrí ;))

Sbírka: Fortuna

XL.kapitola - Známy neznámy

Angela sa nepozorovane vkradla do stajní a rýchlo nasadila Pruine postroj. Opatrne ju vyviedla, vysadla na ňu a popchla ju do rýchleho cvalu, aby si ich nikto nevšimol.
Bohužiaľ také šťastie nemala – Auberon stál iba na kúsok od nej a ustarostene za ňou hľadel.
Ona ho už však nevidela a myslela len na to, kto preboha môže byť ten neznámy, ktorý jej vypisuje listy a nevzdáva sa ani po niekoľkých týždňoch. Preto prinútila Pruinu ešte viac pridať a ponáhľala sa na miesto, ktoré určil on sám...
Na miesto určenia prišla približne o dve hodiny a už po ceste zostala nezvyčajné nervózna práve kvôli tomu, že stretnutie má byť tak ďaleko.
Pred veľkým dubom zastavila Pruinu a opatrne z nej zosadla. Poobzerala sa okolo seba, no všade videla len stromy a... toto miesto jej bolo niečím povedomé... veľmi sa podobalo na ten kúsok lúky, kde trávila čas s...
„Dobrý deň, lady Baileyová,“ ozval sa niekto za ňou a zvýraznil pritom „lady Baileyová“.
Strhla sa a zvrtla. Vzápätí vyvalila oči, ktoré teraz nadobudli sivú farbu, pretože sa strašne vyľakala.
„Ty??“ zvolala a dych sa jej zrýchlil.
„Ja,“ potvrdil Jim Dark.
„Ale ako...“ nedokončila a čoraz vydesenejšie si ho premeriavala. Dosť sa zmenil. Už nebol tým mužom ako predtým, tento Jim Dark mal na tvári dve hlboké jazvy, ktoré sa mu tiahli po oboch lícach. Na rukách mal takisto rany, ale bolo ich toľko, že sa ani nedali spočítať. Oči mu akosi zľadovateli a vo vlasoch mu napriek mladému veku našla niekoľko šedín. Zdal sa jej akýsi vychudnutejší.
„A-ako si... vedel...“
„Ako som vedel, že ťa tu hľadať?“ dokončil za ňu a ľadovo sa zasmial. „Bolo to až príliš jednoduché. Vtedy si mi povedala o svojom sobáši, stačilo zistiť, kde ten švihák býva, však? Ani si nevieš predstaviť, ako dlho ťa už sledujem.“
Angela naprázdno preglgla. „A-ako d-dlho?“ spýtala sa so strachom.
„Veľmi! Celú večnosť. Utiekol som z vojska takmer ihneď po tvojej svadbe. Tej som už nestihol zabrániť, ale chcel som ťa od toho chlapa oslobodiť! Boh vie, ako dlho som sa o to pokúšal!“
„Chceš povedať... že ty... ty si ten... zbojník?!“ zhrozila sa a o jeden krok od neho ustúpila.
„Ach, nevieš si ani predstaviť, ako mi vrela krv v žilách, keď som sa dozvedel, že môj plán nevyšiel! Keď som nasadil jsvojho najlepšieho chlapa, namiesto mňa a on to celé pokazil! Nielenže ho tvoj manželíček zabil, nezomrel ani na to zranenie, ktoré mu ešte pred smrťou ten zbojník uštedril! Bailey to smrteľné zranenie prežil!! Prežil ho a to ZÁSLUHOU TEBA!!“ zreval rozzúrene.
„Ja... musela som...“ koktala a neustále od neho ustupovala, až chrbtom narazila do stromu. Musela zostať stáť na mieste. On sa zatiaľ pred ňou nahnevane prechádzal.
„Nemusela!! Mala si ho nechať zdochnúť ako prašivého psa!! Mala si!“ kričal.
Potom sa odrazu zastavil a pomaly začal pristupovať k nej s vražedným výrazom. Hruď sa jej v tom okamihu zdvíhala a klesala aj trikrát rýchlejšie.
„A keď som sa dozvedel, že si sa s ním vyspala, skoro ma porazilo!! Pozoroval som vás každý deň! Cválali ste tu na koňoch a oblizovali ste sa na každom kroku! Tvoj smiech bolo počuť na niekoľko kilometrov!!“
Angela sa celá roztriasla. Takže on ich celý čas pozoroval?
Jim sa priblížil až k nej. „Prišiel som sem, aby som ťa oslobodil, ale ty... ty si to už nechcela. Bolo ti dobre. Ale prečo dopekla si sa s ním vyspala a so mnou nie?!“ zreval, až z neďalekého stromu vzlietlo zopár vtákov k oblohe.
„Jim... nechápeš, ako to bolo... je to priveľmi zložité!“ upierala naňho vydesené oči. „Prisahám, že predtým som ľúbila len teba! Chcela som byť s tebou a chcela som s tebou utiecť... ale ty si požiadal toho sluhu môjho otca o kone... keby si to neurobil, ušli by sme a...“
„Takže teraz je to všetko moja vina?!!“ Pristúpil k nej a schmatol ju za vlasy.
„Au!“ zvreskla a spadla na zem.
„Teraz mi zaplatíš za to, že si ma nechcela! Že si nechcela najlepšieho muža, ktorý chodí po tomto svete!“ skríkol a stále ju kmásal za vlasy.
„Nie! Ty nie si... je to môj manžel... on je najlepší...“ nedokončila, lebo jej vylepil facku.
Angela po tvári stieklo niekoľko sĺz, no aj ju samu prekvapilo, čo povedala. Bola v takej situácii, že si konečne uvedomila, ako veľmi Scotta miluje. Ako veľmi chce byť s ním a doteraz si to akoby odmietala pripustiť.
„Takže ty sa mi budeš vysmievať?! To teda nie!!“ skríkol a zafučal ako rozzúrený býk. Vzápätí sa na ňu vrhol a začal ju surovo bozkávať a obchytkávať. Zúrivo sa vzpierala a znášala aj jeho facky, ktorými ju častoval. Kričala, no nikto jej na pomoc neprichádzal, bola sama.
S poslednou silolou, ktorú v sebe našla, zdvihla nohu a kopla ho kolenom do slabín. Zaskučal od bolesti a prehol sa. Odsotila ho preč a ponáhľala sa k Pruine. Rukou ešte zachytil lem jej šiat. Zostal mu v rukách.
Ako najrýchlejšie vedela, odviazala Pruinu od mohutného duba a vysadla na ňu. Ešte sa obzrela a videla, že sa postavil a ponáhľa sa k nej. Popchla kobylu do cvalu a pustila sa s vetrom opreteky.
„Dostanem ťa, počuješ?!“ zreval za ňou.
Obzrela sa a videla, že ju prenasleduje na svojom hnedákovi. Od strachu jej zovrelo srdce, keď videla, že oči má šialené a z úst mu padajú sliny.
„Prosím ťa, Pruina, bež ako najrýchlejšie vieš,“ vzlykla kobyle do ucha, pričom sa celá triasla. Rýchlo a nepravidelne dychčala od prudkého vetra, ktorý jej narážal do tváre a očí.
Pruina akoby jej rozumela a pridala ešte viac, čo sa Angele dovtedy zdalo nemožné.
Tých niekoľko desiatok minút bolo pre ňu hádam najstrašnejších v celom jej živote. Jim za ňou neprestával kričať, že ju zabije a Pruina robila čo mohla.
Cesta, ktorá jej tam trvala dve hodiny, bola teraz len polhodinou a ona by si nikdy predtým nepomyslela, ako rada uvidí ten dom, v ktorom toľko toho zažila. Dokonca aj Pruina sa potešila a trochu spomalila.
Angela sa zdesila a obrátila sa, aby zistila, či ich Jim doháňa. Na jej veľké prekvapenie ho už nevidela. Mohla iba hádať, či sa jeho kôň unavil alebo sa zľakol, že ho niekto na panstve zbadá. V každom prípade potiahla uzdu k sebe a Pruina prudko spomalila.
Angela totiž nechcela prísť na panstvo s úplne vyšťaveným koňom a v takom stave, v akom bola. Nič iné jej však nezostáalo. Mohla iba predstierať, že spadla do nejakých kríkov.
Doklusala teda až k stajni, pred ktorými nanešťastie čakal Auberon a pri pohľade na ňu sa vydeseil.
„Čo sa vám stalo, vaše lordstvo?? Niekto vám ublížil? Ste v poriadku??“
„Nič mi nie je, Auberon!“ odbila ho. „Bola som sa len prejsť a spadla som. Postarajte sa o Pruinu.
Zoskočila z kobyly a vďačne Pruinu pohladila. „Ďakujem ti. Veľmi,“ zašpekala jej do ucha a vyčerpaná kobyla zastrihala ušami.
„Dajte jej všetko, Auberon,“ prikázala mu ešte a ponáhľala sa do domu, aby ju takto nikto iný nezbadal.
V hale našťastie nenatrafila ani na Christophera, pretože sa akurát rozprával s kuchárom o dnešnej večeri. Radšej rýchlo vybehla po schodoch a vošla do svojej izby. Dvere zatvorila s veľkou úľavou, pretože sa bála najmä toho, že ju takto Scott uvidí.
Ihneď zo seba zvliekla dotrhané šaty a vbehla do kúpeľne, aby sa okúpala. Vo vani bola ešte voda z raňajšieho kúpania a aj keď bola studená, vliezla do nej celkom rada.

Scott sa dozvedel od Christophera, že zahliadol jeho ženu a ihneď sa ponáhľal za ňou, aby jej vytkol, že odišla bez toho, aby niekomu niečo povedala. Keď však prišiel do jej izby, na posteli zbadal jazdecký úbor a z kúpeľne počul špľachot.
Posadil sa teda na posteľ a čakal, kým vyjde. Lenže jej to trvalo neskutočne dlho a pritom mu pohľad padol na šaty. Zamračene ich zdvihol a rozprestrel. Zbadal, že sú na hrudi roztrhnuté, lem celý odtrhnutý a celkovo boli špinavé od hliny a lístia. Prudko sa postavil práve vtedy, keď do izby vstúpila aj ona v krátkom župane zo saténu.
Prekvapila sa, že ho vidí. „Scott...“ nedokončila, lebo videla, že v rukách drží jej jazdecký úbor.
„Čo má toto znamenať?“ spýtal sa zamračene a nedôverčivo.
„T-to sú moje šaty... bola som práve vonku,“ jachtala.
„To som si domyslel! Chcem vedieť, čo si robila, že sú v takomto stave!“ prikázal jej.
„Ja... bola som nahnevaná a... spadla som z koňa...“ vymyslela si narýchlo. Kdesi v kútiku duše cítila, že mu nesmie povedať pravdu, pretože by jej neuveril, že po toľkých listoch, ktoré jej Jim poslal sa s ním stretla iba raz.
„Spadla si??“ okamžite zmenil tón hlasu a chcel ju objať, no zastavil sa. „A si v poriadku?“
Angela vedela prečo sa k nej nechcel priblížiť. Zrejme si myslel, že ho už nechce ani vidieť po včerajšku. Lenže ona ho potrebovala. Práve teraz potrebovala jeho objatie tak ako nikdy predtým.
„Nič mi nie je,“ zašepkala a podišla k nemu. Najprv mu pozrela do očí, potom ho objala a pritisla si hlavu na jeho hruď.
„Och,“ vykĺzlo mu, ale neprotestoval. Pevne si ju rukami pritiahol k sebe a vdýchol vôňu jej vlasov a pokožky. „Bál som sa o teba. Odišla si bez jediného slova...“ šepol trasúcim sa hlasom.
Bolo to totiž prvýkrát po niekoľkých týždňoch, čo sa objali a boli tak blízko, samozrejme okrem minulej noci.
„Už neodídem,“ uistila ho a ešte tuhšie sa k nemu pritisla. „Scott?“
„Áno?“
„Musím ti niečo povedať,“ začala nesmelo.
„Počúvam,“ ubezpečil ju trochu neprítomne, pretože si ešte stále užíval jej blízkosť.
„Radšej si poďme sadnúť na posteľ,“ navrhla, chytila ho za ruku a donútila ho, aby si sadol a odlepil sa od nej.
„Takže?“ pozrel na ňu s očakávaním.
„Ja... neviem ako ti to mám... povedať...“ začala nesmelo.
„Ale čo?“ nechápal.
„Už trikrát som vynechala periódu, Scott,“ priznala sa.
„A?“ pozeral na ňu nechápavo.
„Nechápeš?“ usmievala sa trochu nervózne.
„Neviem, čo mi tým chceš...“
„Čakám dieťatko, Scott. Tvoje dieťa,“ zašepkala a zahryzla si do pery čakajúc na jeho reakciu.
„Čože??“ zvolal a postavil sa.
Zľakla sa a tiež vstala. „Nechceš ho?? Nemáš rád deti, Scott?“
Pozrel na ňu a ona mala pocit, akoby mal odrazu v očiach tisícky citov. „Och, miláčik!“ vykríkol a zdvihol ju na ruky. Vzápätí sa s ňou zatočil, ale nepustil ju.
„Ako sa ma môžeš na niečo také pýtať?? Dáš mi potomka! Žena, ktorú najviac ľúbim, mi dá syna!“
„Alebo dcéru,“ zasmiala sa.
„Alebo,“ súhlasne prikývol. „Och, božemôj, Angie. Ani tomu nemôžem uveriť!“
„Tak tomu ver. Lebo je to pravda,“ v očiach sa jej od samého šťastia zjavili slzy.
„Prisahám, že budem ten najlepší otec na svete. Môjmu dieťaťu nebude nič chýbať, to ti sľubujem! Keď to bude chlapec, naučím ho všetko, čomu ma naučil Auberon a ak dievčatko, bude z nej princezná na pohľadanie!“ hovoril nadšene a Angela ho so šťastným úsmevom pozorovala.
Na Jima Darka úplne zabudla. Preto Scotta tak veľmi milovala. Mal neobyčajnú vlastnosť, že pri ňom vždy zabudla na všetko ostatné. Všetky zlé veci sa rozplynuli a zostali len oni dvaja.
Odrazu po ňom až neznesiteľne zatúžila. Chcela, aby ju pevne obijímal a bozkával.
„Scott?“ prerušila ho.
„Áno?“ zastavil na chvíľu svoj monológ o tom, aké šaty maličkej kúpi.
Usmiala sa, natiahla sa k nemu a nežne ho pobozkala. Na chvíľu zostal akoby omráčený.
„Čo to robíš?“ spýtal sa, keď ho zvalila na posteľ a zvliekla si župan.
„Čo myslíš?“ zasmiala sa.
Oči mu uažiarili a iniciatívy sa chopil on. Prevalil sa na ňu a jeho bozky boli čoraz ohnivejšie a túžobnejšie. Po toľkých dňoch utrpenia a smútku konečne prišlo vyslobodenie.