Mary Matson 1

Anotace: Myslím si,že tento príbeh by vás mohol zaujať. Je o mladom dievčati,ktoré miluje jazdenie.So svojou kamaratkou Chloe a kamarátom Jamesom sú prijatí na exluzívnú jadeckú školu v Írsku.Mary sa zamiluje do Jamesa a všetko sa ešte viac skomplikuje.Čítajte!

Introduction

Za oknami útulného domčeka husto padal sneh.
Celá krajina bola ako z rozprávky. Sneh husto padal do malého okienka.
Za ním sedelo dievča, ktoré usilovne čítalo nejaký list. Volala sa Mary Matsonová.. Mala krásne dlhé orieškovo-hnedé vlasy. Položila list a pero na stôl. Na liste stálo:

Milá Mary!
Prajem Ti i príjemné prežitie Vianočných sviatkov. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme.
Tu v Írsku je celkom dobre, ale bez Teba to nie je ono. Toto je tá najlepšia škola, v akej som kedy bol. Jazdím na výbornom koni, volá sa Víchor. Spýtaj sa svojich rodičov, či by si sa sem nemohla prísť pozrieť na prázdniny. Mám pre Teba novinky, ktoré Ťa zaručene potešia.
P.S.: Verím, že si na mňa ešte nezabudla.

1.Nečakané prekvapenie

Boli Vianoce. Práve dnes bol deň pred Štedrým Večerom. Unavená Mary zaspala s listom v ruke, čo si ho toľko čítala. Na tom liste jej veľmi záležalo, pretože James bol jej veľmi dobrý kamarát. Po celý ten čas, čo boli a sú kamaráti, tajila že sa jej veľmi páči. Zoznámili sa v Jazdeckom klube, ktorý navštevuje James aj Mary. James jazdil už dlhšie ako Mary a bol sebavedomý, čo je pri jazde na koňoch veľmi dôležité. Už asi dva roky chodí na ťažké šampionáty a je na nich veľmi úspešný.
James má pätnásť rokov, čiže o rok viac ako Mary. Pred rokom ho však pozvali z Írska na výcvik pre veľmi nadaných jazdcov, a takéto ponuky sa neodmietajú. Veď vždy sníval o tom že bude profesionálny jazdec, a teraz má úžasnú príležitosť uskutočniť si svoj sen. Už je to rok od vtedy, ako odletel. Mary sa už veľmi tešila na január, pretože vtedy priletí a s ním aj staré časy. Ale čo keď sa vráti a bude namyslený? Namyslenosť? Ale veď to na Jamesa vôbec nesedelo! Ale čo ak! ?-tieto myšlienky stále bojovali v Marinej hlave.
Veľmi, ale veľmi dúfala že všetko bude v poriadku.

* * *
„Mary, poď už dole! Na stole máš raňajky a nezabudni vypiť mlieko!“
„Áno, už idem! “zamrmlala Mary. Nechápala, ako ju mama môže budiť tak skoro aj cez Vianoce. Toto je fakt nespravodlivé, pomyslela si Mary.
No dobre, tak teda bolo trištvrte na deväť, ale keď musí človek stávať každý deň o trištvrte na šesť (lebo Mary musí chodiť ešte do jazdeckého klubu, aby očistila koňa na ktorom jazdí, volá sa Pegas),no tak aj vtedy, keď sú už všetci
hore, je unavený. Keď dojedla ovsené vločky, zazvonil telefón.

MARY: “Halo?“
JAMES: “Trikrát hádaj kto som!“
MARY: “Čo ja viem....“
JAMES: “OK. som nezvestný z Írs ...“
MARY“: Jamééééééééésssssssss !!!!!!!!!!!
JAMES: “Kľud Mary! Mám pocit že počujem trocha slabšie
ako predtým! : -)
MARY: “Bože môj James !Prečo si nezavolal trochu skorej?
Ako si sa mal? Kedy prídeš? Kde si býval? Na akom
koňovi si jazdil? Kto ťa trénoval? Bol si aj na nejakej súťaži?
Čo si vyhral? Prečo si mi nepís......“
JAMES: “Hm mm...Mary a ktorú otázku si mám vybrať prvú?
MARY: “Ech.....prepáč....
JAMES: “Aspoň som sa usvedčil že som mal prečo prísť...
MARY: “Čoooo?
JAMES: “Mary, pozri sa von oknom!“
MARY: “Prečo?“
JAMES: “Hovorím ti, pozri sa a uvidíš!“
MARY: “ Stalo sa niečo? Nie je niečo v poriadku?
JAMES: “ Ale neblázni...ubezpečujem ťa, že sa nič nestalo.
Mary sa teda pozrie von oknom a uvidí tam stáť.....................
„JAMÉEEEEEEEEEEEEEEEEEESSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS!!!!!!!!“

Po zvítaní (zvítanie malo dve časti: stabilizovanie Marinho psychického
stavu a vynadanie susedov, ktorý síce bývali asi o päťdesiat metrov ďalej, aj tak dokonale počuli Marino nadšenie z Jamesovho príchodu v podobe vreskotu.
Mary sa v tých chvíľach cítila úžasne. Už len to, že James bol znova pri nej jej spôsobovalo veľkú radosť.
Hodila sa do snehu a začala sa veľká guľovačka. Veľmi ťažko sa uhýbalo Jamesovým strelám, pretože sneh jej siahal až po kolená.
A to že bola úplne mokrá, bolo to posledné čo jej teraz mohlo vadiť.
A keď išla spať a pozrela sa na Jamesa, ktorý spal na gauči, musela sa poštípať, aby si overila, že to nie je len sen. Jednoducho nemohla uveriť, že aj ona môže mať niekedy takéto šťastie.

2.Stratený

Keď sa Mary ráno zobudila, chcela sa spýtať Jamesa,
čo chce na raňajky. Ale potom si uvedomila, že doma musí byť už aj mama a bola zvedavá , kde bola celý deň.
Mary ešte ospalá zišla dolu schodmi a chcela vedieť či sa už rodičia zvítali s Jamesom. Keď sa s ním začala kamarátiť, najprv boli rodičia proti. Ale časom si ho obľúbili a dovolili , aby chodil každý deň k nim.
„Mami, kde je James?“
„Ahhh...Mary, James no ech vieš on ......odišiel.“
„Prosím? Akože to myslíš vážne? Prečo si ho vyhnala?“
„Mary, ako môžeš tárať také hlúposti!???
„Ako si to mohla urobiť?“
„Ja som ho nevyhnala......!“
„Mami, ale veď on neprišiel za tebou ale za mnou mami, za mnou!
„Ech, dobre Mary, dobre.....“
„Čo sa tak tváriš?“
„Ale nič ,Mary.....“
„Mami, ty predo mnou niečo tajíš?“
„Mary keď som povedala, že pred tebou nič netajím, tak pred tebou nič netajím. Máš moje slovo...!“
„No to je fakt úžasné!“
„Mary, nebuď drzá, radím ti, dávaj si pozor na to čo hovoríš!“
„Typickí rodičia!!!“ zahundrala Mary a so slzami v očiach
sa pobrala do svojej izby. Počula, ako za ňou mama kričí,
ale jej to bolo úplne ukradnuté .Ako jej to mohla mama ešte k tomu na Štedrý Večer urobiť? Ale to jej už v tejto chvíli bolo jedno. V prvom rade musí ísť nájsť Jamesa. V tejto zime sa niekde túla po ulici. Mary sa pozrela na teplomer, na ktorom viseli cencúle. Ukazoval -5 stupňov. Mary rýchlo vyskočila zo stoličky a išla ho hľadať. Niekto by si pomyslel –však sa môže vrátiť domov. Ale háčik bol v tom, že James nemal domov. Bol z detského domova . Nikdy sa nedozvedel, prečo nemá rodičov. Či ho odmietli, alebo už nežijú. Bolo to naozaj smutné. Ale James bol normálny slušný chalan.
A to sa Mary páčilo. Bola s ním ohromná sranda. A bolo jej nanajvýš nechutné, keď sa chalani v škole machrovali s nejakými blbosťami. Napríklad keď mali chalani nové mobily, musela o tom hne´d vedieť celá škola. James taký rozhodne nebol.
Povedala si, že James jej stojí za to, aby ho hľadala aj celý deň.
„Nájdem ho, nájdem!“
A keď to povedala, ako by sa jej slová stávali skutočnosťou. Pokračovanie v ďaľšej kapitole, ktorá je už uverejnená. Dúfam, že vás príbeh Mary zaujal a prečítate si aj ďalšie časti. Budem rada, keď pridáte aj komentár.Ďakujem!!!