Bella noverca IX.kapitola

Anotace: je to v podstate taká úvodná časť k tej ďalšej, ktorá tu tiež bude onedlho... a čo sa stane v tejto? Robynne má pre všetkých poriadne prekvapenie ;))

Sbírka: Bella noverca

IX.kapitola – Prekvapenie

Robynne sa trasľavo nadýchla a zamierila späť do svojej izby. Tam už na ňu netrpezlivo čakali slúžky s rozloženými šatami a šperkami, ktoré si mala okamžite obliecť.
Úplne sa im zverila do rúk a prestala vnímať všetko okolo seba. Myslela len na rozhovor, ktorý mala s lordom McCaldenom. Takže on a Dalia si myslia to isté. Považujú ju za otravnú macochu, ktorá navyše vyzerá na dvanásť, a chcú sa jej čo najskôr zbaviť. Nevedela si ani predstaviť, čo tu bude sama robiť, keď lord Theron zomrie. Mohla sa síce vyhrešiť za takéto myšlienky, ale koniec koncov jej sám prezradil, že umiera a chce jej pomôcť. Ibaže ona si jeho záchranu predstavovala úplne inak. Požiadala by ho, aby jej zanechal nejaké dávky a ona mohla mesačne splácať nájom. To jediné jej chýbalo ku šťastiu. Možno by si časom našla nejakého chudobného mladíka, ktorý by o ňu prejavil aký taký záujem, no rozhodne by si nikdy, ani v tých najbláznivejších snoch, nepomyslela, že sa raz stane vysoko váženou dámou.
V duchu sa trpko zasmiala. Veď z nej ani nijaká dáma nebude. Nikdy! Možno bude bývať v tomto paláci a bude mať prepych, no vždy ju budú považovať za chuderku, ktorá sa dobre vydala, keď oklamala staručkého lorda, ktorý už iste ani nevedel, čo robí. Vedela, že spoločnosť je krutá a nepochybovala o tom, že sa čoskoro presvedčí, aké je to zakúsiť ohováranie a intrigy na vlastnej koži.
„Mylady! Mylady!“ ozývalo sa odniekiaľ a ten hlas ju vrátil do reality.
Neprítomne zažmurkala a zbadala Darleen, ktorá na ňu čoraz hlasnejšie volala.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Robynne zmätene.
„Už sme vás obliekli. Chceli sme vás poprosiť, aby ste si sadli. Musíme vás nejako učesať,“ pozerala na ňu z časti previnilo, keďže musela vyrušiť sled myšlienok mladej lady.
V skutočnosti bola slúžka Darleen veľmi rada, že si lord zobral za ženu práve takúto neskúsenú dievčinu, ktorá nemala kde pochytiť móresy, na ktoré si napríklad zvykla lady Dalia.
Robynne zostúpila zo stolčeka, na ktorom doteraz stála, aby jej mohli spraviť ešte posledné zmeny na šatách a sadla si k toaletnému stolíku. Ihneď sa na ňu vrhlo päť pomocníčok a začali z nej robiť inú Robynne – lady McCaldenovú.
Nevnímala ich a keďže sedela blízko okna, dovolila si z neho vykuknúť. S prekvapením zistila, že na prákazdovej ceste už stoja desiatky kočov a veľa ich ešte len prichádza. Zostala nervózna. Už aj predým sa strachovala, či sa nejako nestrápni alebo nepovie niečo nemiestne, no pri pohľade na toľko kočov jej prišlo zle. Lord Theron zrejme pozval šľachticov aj z okolitých miest!
Zovrelo jej žalúdok a celý ten čas, čo ju slúžky upravovali, myslela na to, ako sa budú Wayne a Dalia samoľúbo usmievať, keď niečo na bále vyvedie.
„Tak a je to! Ste nádherná, mylady!“ zvolala Darleen, keď sa Robynne postavila.
Slúžky a pomocníčky na ňu hľadeli s priam zatajeným dychom. Trochu sa začervenala. Chcela sa pozrieť do zrkadla, no to už klopal na dvere sluha, ktorý prinášal odkaz od lorda, aby prišla do haly, kde ju čaká.
Trasľavo sa nadýchla a rýchlo zamierila k dverám. Ten chvíľkový odraz v zrkadle, ktorý zahliadla, sa jej zdal neskutočný. Panebože, je to naozaj ona??
Rýchlo vyšla z izby, pričom ju sprevádzalo množstvo obdivných pohľadov a pustila sa smerom k schodisku. Dúfala, že ide správnym smerom, lebo keby teraz zablúdila, určite by sa nezapísala najlepšie v mysliach hostí.
Našťastie sa jej podarilo dostať sa až k dlhokánskemu schodisku, kde mala menší problém ho vôbec zdolať. Mala totiž obuté ozdobné črievičky s vysokým podpätkom. Považovala za zázrak už len to, že ešte nespadla.
Kým schádzala dolu, horúčkovito premýšľala o tom, ako sa bude k ľuďom prihovárať a pripravovala si pozdravy. Tušila však, že dobrá výchova jej nebude na nič platná, keďže v prítomnosti iných ľudí nebola schopná zo seba vydať ani hláska.
Aj keď sa jej cesta dolu zdala nekonečná, nakoniec pred ňou predsa len zostalo len desať schodov a zbadala tiež lorda McCaldena.
Rozprával sa so Geraldom a Robynne prekvapilo, že v hale nik iný nie je. Zrejme sú už všetci v plesovej sále a čakajú na nich.
Odrazu sa lord obrátil a Robynne si uvedomila, že asi musel začuť šuchot šiat. Blížila sa k nemu pomaly, aby sa nepotkla a videla, že lord sa tvári prekvapene, dokonca bol taký vyjavený, že stratil reč.
Takto prišla až k nemu a keď mu veľmi do reči nebolo ani tak, trochu rozpačito sa mu prihovorila: „Ehm... mylord... prajem vám dobrý večer.“
Potriasol hlavou a zasmial sa. „Prepáč mi to mlčanie, Robynne, ale si jednoducho taká očarujúca, až som stratil reč! Nikdy by som si ani nepomyslel... panebože, taká krásna žena sa z teba stala! Som si istý, že budeš najkrajšou ženou na plese. Predpokladám, že môj syn sa už nikdy neodváži o tebe povedať, že máš dvanásť.“
Robynne sa červenala stále viac a viac. Pripadalo jej, že každé lordovo druhé slovo je lichôtka. A tak sa iba usmiala a prijala ponúkané rameno.
S týmto očarujúcim úsmevom tiež vstúpila do sály dvojkrídlovými dverami bok po boku s lordom McCaldenom.

Wayne McCalden sa opieral o stolík so šampanským a zamyslene pozoroval dianie v miestnosti. Bola to obrovská obdĺžniková miestnosť, ktorá bola vyhradená práve pre také udalosti, akou bol aj ples. Vyzeral nadmieru znudene a znechutene sa obzeral okolo seba na dámy, ktoré naňho neskrývane hľadeli a snažili sa nejako upútať jeho pozornosť tým, že sa stále prechádzali pred ním a chichotali sa, pričom naňho vždy „nenápadne“ žmurkli.
Prevrátil očami a radšej sa otočil späť k stolíku so šampanským. Vzal jeden krištáľový pohár a vylial do seba jeho tekutinu na jeden dúšok.
„Ale ale koho to tu máme!“ zatiahol niekto za ním, až sa strhol, pretože to nečakal.
Zvrtol sa a jeho oči sa stretli s inými, oveľa vľúdnejšími ako tie jeho.
Hľadel totiž do tváre svojmu dlhoročnému priateľovi Finleymu Gallagherovi.
„Ach, to si ty?“ nadvihol Wayne obočie, pretože momentálne naozaj nemal náladu na nikoho. Už len to považoval za zázrak, že sem vôbec prišiel.
„Panebože, tvoja radosť z nášho stretnutia mi vyráža dych!“ uškrnul sa Finley a tiež si vzal pohár šampanského.
Finley Gallagher bol tiež dedič rovnako ako Wayne a raz mal po otcovi zdediť obrovské majetky. Spriatelili sa, keď mu Wayne v boji zachránil život.
Finlyeho sarkazmus a zmysel pre humor boli známe široko-ďaleko. A takisto veľa žien ho chcelo uloviť podobne ako Wayna, aj keď všetky vedeli, že Wayne je už oficálne zadaný, ešte stále bojovali o jeho priazeň.
Lord Gallagher mladší bol človek, ktorému v hnedých očiach večne žiarili iskričky pobavenia a smiechu. Svetlé vlasy lákali pohľad, taktiež príjemná mladícka tvár. Nikto netušil, že je rovnako starý ako Wayne, všetci si mysleli, že má cez dvadsať. Výškou sa však priateľovi nevyrovnal, bol o hlavu nižší.
Bol však skvelým rečníkom a spoločnosť priam miloval. Wayne vedel, že sa v duchu zabáva na všetkých, dokonca vrátane jeho, no nevadilo mu to. Vždy mu bol totiž oporou a vedel mu poradiť.
Wayne niečo zavrčal na jeho poznámku a zahľadel sa k ozdobným dvojkrídlovým dverám, kade mali vojsť „mladomanželia“, aby upútali pozornosť.
Pch! Vraj mladomanželia! Už nepochyboval o Daliiných slovách, to dievča ešte nevyzrelo ani v ženu, nieto ešte v nejakú dámu!
Finley si zrejme jeho zadumanie všimol, pretože jeho poznámka nesporne sledovala jeho myšlienky. „Tak čo, drahý priateľu? Počul som, že sa vám do rodiny dostalo nejaké dievčatko. Preto si tu? Aby si videl, ako sa znemožní, pretože je zrejme z chudobnej rodiny a nepozná pravidlá tejto úzkoprsej spoločnosti?“
Wayne naňho ohromene pozrel. Nikdy ešte nepočul priateľa takto obhajovať človeka, ktorého ešte nikdy v živote nevidel. „Tuším sa s teba stáva ochranca práv slabých a chorých!“ zvolal ešte stále neveriacky.
„Nie, ale viem, aké to je. Nezabúdaj, že som nemanželské dieťa a otec ma musel vyhrabať v tom najzabudnutejšom zapadákove,“ usmial sa Finley a Wayne žasol nad jeho schopnosťou uťahovať si zo samého seba.
„Prestaň už s tými rečami, lebo ma asi rozbolí hlava. Áno, som tu iba preto. Chcem ju vidieť a povedať jej, aby sa nenamáhala a nemyslela si, že to už má všetko vyhraté. Otca obalamutila, ale so mnou sa jej to nepodarí!“ riekol Wayne tvrdo a svoj zrak upieral na dvere.
„Zvláštne, ale akoby som teraz počul Daliu alebo aspoň o desať rokov mladšieho Wayna,“ pokrútil Finley hlavou. „Spamätaj sa, braček, lebo dopadneš veľmi zle. Ver mi, že to dievča nás ešte všetkých prekvapí,“ zamrmlal a odchlipol si zo šampanského.
„Povedal som, aby...“ Wayne zmĺkol uprostred vety, pretože podobne ako ostatní si všimol, že dvojkrídlové dvere otvára majordómus Gerald a vzápätí oznamuje: „Mylord McCalden a mylady McCaldenová!“
Wayne sa oprel o stolík a posmešne sa zahľadel na komorníka, ktorý sa tváril veľmi dôležito. Nevraživo hľadel na otvorené krídla dverí, hlavne preto, že sa už cítil posilnený alkoholom, keďže predtým si ešte stihol v pracovni dať zopár dúškov whisky.
A odrazu Finley vedľa neho zašepkal: „Panebože!“
A vtedy ich zbadal. V obrovskom úžase sa vystrel v celej svojej výške a oči sa mu rozšírili prekvapením. Vo vchode do sály totiž stál Theron McCalden a jeho manželka, ktorá sa však ani náhodou nepodobala na dievčatko, ktoré videl váľať sa v snehu. Teraz sa mu zdala o mnoho rokov staršia. Preboha, ako mohol o tejto žene povedať, že má dvanásť??
Užasnuto hľadel na mladú ženu v tmavomodrých nariasených šatách so širokou sukňou, na ktorej sa trblietali desiatky vyšitých strieborných hviezd. Výstrih na šatách presne zodpovedal vtedajšej móde a to znamenalo, že bol nehorázne hlboký. Ako si však mohol nevšimnúť jej vnady, ktoré teraz priam ponúkala?? Jej prsia boli dokonca nadmieru veľké k jej drobučkej postave a podľa útleho drieku usudzoval, že nohy má rovnako dokonalé.
Vlasy, ktoré predtým nevidel inak ako rozstrapatené, mala teraz upravené v zložitom účese, do ktorého boli takisto povkladané strieborné hviezdy z diamantov. Videl, že na krku má tiež diamantový náhrdelník.
Táto priam nadpozemská žena sa neisto usmievala na prítomných, ktorých bolo vyše štyroch stoviek a v jej veľkých a podmaňujúcich tmavých očiach sa ligotal svit sviečok, ktoré v sále horeli.
Nenašiel sa nikto, kto by teraz prehovoril.
Wayne na ňu očarene hľadel rovnako ako dve stovky prítomných mužov a nezmohol sa na slovo.
A odrazu pootočila hlavu a jej oči sa stretli s jeho očami.