Spies - Zrodenie Spies

Anotace: 12.kapitola...menšia, alebo skôr dosť veľká hádka ;)

12.kapitola

S karate a majstrom pokračovali deň za dňom a aj keď to Sam a Madison išlo zo začiatku veľmi ťažko, podarilo sa im prepracovať sa z bieleho pásu až na žltý. Čo sa týkalo Amy, tá bola najviac prekvapená vtedy, keď jej majster navrhol, že jej bude dávať súkromné hodiny, aby sa k tomu čiernemu nakoniec prepracovala tiež. A tak všetky tri sa ráno vybrali do školy, avšak nie spolu, a potom neochotne zliezali do kanála, aby sa učili stále novým a novým veciam. Keďže sa však neučili iba bojom, vracali sa domov čoraz unavenejšie a vyčerpanejšie, čo sa samozrejme odrazilo aj na známkach. U Sam to bolo len pár dvojok, no Amy a Maddie mali oveľa horšie problémy. Naviac Amy bola ešte stále rozhádaná s celým roztlieskavačským družstvom, čo jej tiež nepridalo na nálade.
„Ahojte,“ pozdravila Amy unavene a posadila sa k Sam a Maddie, ktoré sedeli pri stole v jedálni a jedli cheesburgery.
„Ty sa s nai bavíš aj na verejnosti??“ vyvalila Sam oči a na viac sa nezmohla.
„Nemám sa totiž s kým baviť,“ povzdychla si Amy a zahľadela sa na dievčatá, ktoré sedeli obďaleč a počúvali niečo, čo im vykladala Regina.
„A tí chalani?“ spýtala sa Madison s plnými ústami.
Amy sa obzrela a videla, že všetci športovci ju zborovo podzravili a kývali jej. „Radšej nežartujte... bože, tak ma bolí hlava!“
„Ani nehovor,“ súhlasila s ňou Maddie, zatiaľ čo Sam sa zase ponorila do nejakej školskej učebnice.
Bez toho, aby sa Amy spýtala, vytrhla jej ju z ruky a pozrela na obal. „Biológia pre pokročilých... veď to sme ešte nebrali, či áno? Veď si na biológii so mnou!“
„Musím sa učiť dopredu,“ vysvetlila jej Sam a vzala si knihu naspäť. „Inak nestíham a už sa to odzrkadľuje aj na mojich známkach,“ povzdychla si.
„Dopredu??“ vytreštila Amy oči a pozrela na Madison, ktorá iba pokrútila hlavou. „Nechcem ťa uraziť, ale šibe ti?! Ja horko-ťažko stíham školu teraz a nie ešte si brať niečo dopredu!“
„Ak si ma nechcela uraziť, tak sa ti to celkom nepodarilo,“ poznamenala Sam, no skôr automaticky, ako by ju vnímala.
„Aha. Vlastne je to jedno... asi dnes zomriem od nudy. Včera som prišla domov o pol jedenástej a hneď som zaspala. Nič iné som nestihla....“ sťažovala sa Amy, ktorá asi usúdila, že je lepšie sa rozprávať aspoň s niekým, ako so stenou alebo športovcami. Navyše teraz bola s babami každý deň a nezdali sa jej také hrozné ako na začiatku.
„Prečo si prišla domov o pol jedenástej?“ čudovala sa Maddie.
„Lebo matke si zmyslela, že mi musí obnoviť šatník o siedmej večer!“ zakvílila Amy a položila si hlavu na stôl.
Madison si všimla, že dnes nie je tak perfektne upravená ako vždy. Mala na sebe rifle a nejaký top, no to bolo všetko. Dokonca aj vlasy mala zviazané do vrkoča.
„Vyzeráš naozaj biedne,“ skonštatovala Maddie tak súcitne, ako bola pri tejto osobe schopná.
„Dik,“ ozvalo sa a ďalej s ňou už nikto nekomunikoval. Sam čítala ako divá a Amy vyzerala, že zaspala. Pokrčila teda plecami a šla si k pultu vziať ďalší hamburger.

Poobede zase zamierili za školu. Pri kanáli Amy niečo zašomrala, no vliezla dovnútra len s tichým frflaním.
„Kto už len vymyslel takýto vchod?!“
Sam si stále čítala, čo bolo dosť čudné, pretože už zo školy šla s knihou v ruke a niekoľkokrát sa aj potkla.
„Chceš sa tým učením zabiť alebo čo?“ komentovala to Amy, ale ona ju vôbec nevnímala.
A tak Madison napadlo niečo, čo ju určite postaví na nohy.
Uškrnula sa a zvolala: „Och, Max! Ako rada ťa vidím!“
Sam okamžite zaklapla knihu a Amy sa tiež začala otrávene obzerať.
„Kde je?! Čo sa skryl, keď ma zbadal?“ pýtala sa Amy posmešne.
Sam však prekukla kamoškin zámer a hodila do nej bioĺogiu. „Ty jedna... ach!“
Madison sa jej však uhla a kniha skončila vo vodách kanála.
„Ja ťa zabijem!“ skríkla Sam a chvíľu to vyzeralo, že sa chce do tej vody ponoriť aj ona, no nakoniec si to našťastie rozmyslela. „Kde si mám asi teraz zohnať novú?!“ mrmlala si popod nos aj vtedy, keď už s nimi ponorka, riadená autopilotom, klesala čoraz nižšie.
Keď pristáli, všetky tri vystúpili a ponáhľali sa do šatne, aby sa prezliekli. Cestou však stretli niekoho neočakávaného – Marka.
„Dobrý deň, dámy,“ pozdravil ich a Amy sa doširoka usmiala.
„Ahoj.“
„Ahoj,“ zašepkal a priblížil sa k nej. „Tak čo dnešná večera platí?“
Amy sa začervenala. „Áno, samozrejme.“
Dievčatá za jeho chrbtom sa na ňu veľavravne uškŕňali. „Minulý večer bol nádherný,“ šepol a svoje pery priblížil až nebezpečne blízko k tým jej. Už-už zatvárala oči, keď sa odrazu spoza rohu vynorila vysoká postava celá odetá v čiernom. Bol to samozrejme Max a na tvári mal zamračený výraz.
„Tak tu ste! No konečne, nevedel som...“ nedokončil, lebo zbadal jedného z najlepších fyzikov agentúry, ako drží budúcu šiónku okolo pása.
Prižmúril oči a na chvíľu vyzeral mierne omámený. „Čo sa to tu...“ začal, no nedokončil, lebo práve vtedy prekonal Mark tú poseldnú vzdialenosť a pobozkal Amy.
Tá sa mu však okamžite vytrhla a zatvárila sa previnilo. Mark sa tiež otočil a zdalo sa, že až teraz zbadal Maxa.
„Wade! A čo ty tu? Myslel som, že školíš tie nové baby!“
„Aj by som, no zdá sa, že niekto ich zdržuje,“ odsekol Max podráždene a s neľúbosťou si Amy a Marka prezeral. „Povieš mi, čo to má znamenať?!“
„Nechápem,“ zažmurkal Mark prekvapene.
„Robíte tu neprístojnosti na chodbe a...“ nedokončil, pretože ho vyrušil hlasný zvuk. To Amy vyprskla smiechom a dokonca sa rozkašľala a nevedela prestať.
„Ne-neprístojnos-ti??“ dostala zo seba utierajúc si slzy. „Asi som si nevšimla, že si aj moralista!“
„Na rozdiel od teba sa tu nepremávam po chodbách a neoblizujem so spolupracovníčkami!“ vrátil jej to Max a tváril sa ešte nahnevanejšie.
Amyine oči sa zúžili do maličkých štrbiniek. „Pochybujem, že by sa tu niektorá chcela s tebou premávať!“
Max stratil reč a všetci naokolo len sledovali, ako sa prepaľujú pohľadmi. Marka to však po čase prestalo baviť a radšej opäť chytil Amy okolo pása. Pritiahol si ju k sebe a vyzývavo sa na Maxa zahľadel.
„A to má byť čo?! Vzbura?!“ zreval Max, ktorý sa úplne prestal ovládať.
Amy a Mark naňho iba neveriacky civeli, pretože jeho správanie bolo úplne nepochopiteľné.
Sam podišla k nemu a položila mu ruku na rameno. Potom sa mu jemne prihovorila: „Upokoj sa, Max. Pôjdeme sa hneď teraz prezliecť a po tréningu skočíme do toho laboratória, kam sme mali...“
„Teraz nemám náladu, Sam! Niekedy inokedy,“ vyštekol a obrátil sa im chrbtom.
Amy preglgla a s hlasným povzdychom sa obrátila k Markovi. „Budem už musieť ísť. Uvidíme sa dnes večer.“
„Samozrejme, ale nezabudni,“ vtisol jej na pery ešte jeden bozk a odišiel.
Amy sa pobrala do šatní, no nemohla si nevšimnúť pohľadov, ktoré na ňu vrhali Sam a Madison. Boli akési odsudzujúce a keď na ňu neprestali pokukovať ani v šatni, bleskovo sa obrátila k nim.
„Tak?! Čo sa deje?!“
Sam sa odvrátila, no Madison jej zostala stáť tvárou v tvár. „Povedz, baví ťa to ešte?!“
Amy prekvapene zažmurkala, keďže takúto reakciu nečakala. „Neviem, ako to myslíš...“
„Ja si naopak myslím, že je to až priveľmi jasné! Namiesto toho, aby si si vážila, že sa s tebou vôbec niekto baví, neustále len zapáraš a ničíš všetko okolo seba! O nás ani nehovorím. Už konečne pochop, že svet je o niečom inom ako o šatách a peniazoch!“
Amy otvorila ústa, no vzápätí ich zase zavrela. Hľadela na Madison a tiež na Sam obrátenú chrbtom a potom podišla k nej. „Aha, už viem v čom je problém. Jednoducho ti vadí, že tvoj úžasný Max tak na chodbe vyvádzal!“
„Vôbec mi to nevadí!!“ zvrtla sa Sam prudko.
„Je to tak! A poviem ti ešte jednu vec, o toho tvojho Maxa by som nezakopla ani v najhoršej nočnej more!“ skríkla Amy nenávistne.
„Ako vidím, už ste hotové,“ ozval sa od dverí hlas, ktorý Amy až zarezonoval v ušiach. Veľmi pomaly sa obrátila a jej pohľad sa stretol s Maxovým. Naprázdno preglgla a zahryzla si do pery. Je pravda, že Maxa nemá v láske, ale to neznamená, že ho nenávidí. Povedala to v návale zlosti a nekontrolovala sa.
„Poďte za mnou...“ vyzval ich a keď po Amy ešte raz strelil pohľadom, obrátil sa a vyšiel z miestnosti.
Madison prešla popri nej s výrazom „zamysli sa nad sebou“ a Sam odišla ešte stále nadurdená. Amy ich však nechcela nasledovať. Nemala na to chuť a jednoducho si potrebovala oddýchnuť. Za posledné týždne toho bolo na ňu priveľa.
A tak si zbalila špinavé veci a potichu sa vykradla z agentúry. Nikto ju nehľadal, no neprišlo jej to nepochopiteľné. Mohla si za to sama.