Skrotenie Draka

Anotace: 4 KAPITOLA...no tak tu sa Drako snaži využiť situaciu ..a ako inak? - tak ako každy chlap...:D

4. kapitola
„Pane ona si nič nepamätá. Nevie čo sa jej stalo.“ Povedala slúžka, keď sa takmer zrazila s Drakom. On prikývol a poslal ju preč. Usmial sa, veď to by sa dalo dobre využiť –začal sa smiať. Vošiel do izby a vykročil k posteli kde bola Jesi a povedal „ Som taký rád, že sa ti nič nestalo. Láska moja, tak veľmi som sa o teba bál.“ Jesi vypleštila oči a pozerala na cudzinca. „ Čože?! Kto ste?“ Drako sa tak radoval, ona si vážne nič nepamätá. „ Som tvoj manžel, ako to že si ma nepamätáš?“ povedal s predstieraným smútkom. „Môj manžel?!“ pípla Jesi. „ Áno si moja manželka, veď sa pozri na svoju ruku.“ Jesi sa pozrela ale nevidela nič, žiadna obrúčka. „ Nemám prsteň pane.“ Povedala ostro. „ Museli ti ho ukradnúť, pri tom prepade, asi preto si nič nepamätáš lebo ťa zranili. Dám ti spraviť novu. Ako sa cítiš?“ pozrela na neho, ale neverila mu. Zbadal to, a preto si sadol na posteľ a privinul si ju k sebe. Pozrela na neho trocha nahnevane, ale on jej chytil bradu a pobozkal. Najprv zľahka prešiel svojimi perami po jej, a potom prešiel jazykom po jej perách. Bola z toho hotová, zavrela oči a poddala sa pocitu, ktorý sprevádzal bozk. Troška pootvorila pery a on do nich vkĺzol jazykom. Bol veľmi prekvapený keď mu bozk vrátila. Odtiahol sa od nej, ale ona ho nasledovala perami, pobozkal ju už vášnivejšie až sa jej točila hlava. Teraz sa odtiahla ona a pozrela na neho očami plne vášne. „ Vážne ste môj manžel, nikto iný by ma takto nebozkával.“ Usmial sa. „ Urobil by to len raz, pretože by som ho zabil.“ Povedal jej perami, ktoré boli blízko pri jej. Dal jej jemný bozk na pery a odtiahol sa „ Mala by si si oddýchnuť.“ Videl, že je ešte trocha bledá, ale ona sa začervenala a povedala „ Prepáčte, je mi to trápne ale neviem ako sa voláte.“ usmial sa na ňu a povedal „ Tak za prvé volám sa Drako a za druhé tykaj mi. Vždy sme si tykali. Nevadí, že si nepamätáš po tom údere sa ani nečudujem.“ Unavene sa usmiala „ Rada by som sa okúpala, zariadiš to?“ Drako prikývol a vyšiel z izby. Hneď ako vyšiel z izby Jesi vyšla z izby a hľadala nejakého sluhu. Nikde nikoho, aké zvláštne –pomyslela si Jesi. Keď prechádzala okolo schodišťa zbadala služobníctvo, ktoré sa práve vracalo k svojim povinnostiam od Draka. Keď sa vracala do izby zavolala jednu slúžku a povedala jej aby šla s ňou. Hneď ako boli v izbe Jesi spustila „Čo vravel Drako?“ ona sa na nu pozrela a povedala „ Pán vravel aby sme sa o vás starali pani, mali ste nehodu. Vravel aby sme boli stále na blízku, keby ste niečo potrebovali.“ Jesi prižmúrila oči a prísne pozrela na slúžku „ Určite? Neklameš ma?“ ona prikývla a odišla.
Hneď ako vyšla z izby utekala za pánom domu. Našla ho vonku pri koňoch. Všetko mu povedala a keď prikývol odišla. Drako sa usmial a v duchu sa pochválil za to, že hneď po odchode z izby zvolal všetko služobníctvo a povedal to čo mal na srdci- Jasmida je oficiálne jeho manželkou.
Jasminde sa nepáčil slúžkin odchod, bola unavená, hladná a smädná. Neskôr to bude riešiť, teraz si zje čo jej donieslo služobníctvo, okúpe sa a pôjde konečne spať. Zjedla všetko a s veľkým úsmevom na tvári vyhnala slúžky z izby. Chcela byť pri kúpaní sama, nepotrebovala niečiu pomoc. Rýchlo zo seba zhodila šaty a s blaženým vzdychom ľahla do medenej vane plnej horúcej vody. Privrela oči a oddychovala. Atmosféra v izbe ju uspávala- v izbe bolo prítmie iba v kúte, kde stála vaňa bolo zažatých zopár sviec.
Drako šiel do svojej izby. Dnes spravili poriadny kus prace na plantážach. Predtým a vošiel do domu, bol sa okúpať v mori, potreboval sa osviežiť. Veľmi sa tešil na posteľ , ale to čo videl vo svojej izbe, keď vošiel potichu do izby ho pripravilo o chuť na spánok. Mal chuť na úplne inú vec. Stál v tme pri dverách a pozoroval spiacu Jesi. Prešiel k vani a vzal osušku ktorú našiel na zemi. Pohľadom sa pásol na jej nahom tele. Ustúpil do tmy, keď zbadal ako jej zaklipkali viečka.
Jesi sa prebudila, zistila, že ešte stále je vo vani a k tomu ten chlad čo jej prešiel po tele. Otočila sa a prezerala si izbu či tu niekto nie je. Mala zvláštny pocit akoby ju niekto pozoroval. Keď sa nič nedialo pomaly vstala a zohla sa po osušku, ktorá tam nebola. Pamätala si, že sama si ju tam položila. Zrazu je niekto objal a silnými rukami ju zabalil do osušky. Prudko sa otočila a celou silou posotila do neznámej osoby. Avšak nečakala, že neznámy ju chytí a pritisne ju celou silou k sebe. Teraz nepadal sám ale aj s ňou. Pristála na pevnom tele. Rýchlo sa vykrútila z objatia a poriadne si obkrútila osušku. Prudko dýchala a urobila zopár krokov vzad. Tmavá postava ležiaca na zemi sa svižne postavila a vstúpila do priestoru, kde bolo svetlo. Drako u nej nečakal toľko sily, podcenil ju. Keď stál v chabom svetle videl ako zlostne po ňom švihla pohľadom. „Zľakla som sa ťa!“ Drako sa usmial a chytil ju do náruče „ Všimol som si, nehnevaj sa.“ Jasminda nevedela čo si o tom ma myslieť. Ako ju objímal a hladil po chrbte, znova sa ozvala únava. Pritúlila sa k nemu a tiež ho objala. Vzdychla a povedala „ Som unavená.“ Drako myslel, že sa ocitol v ľadovej vode. On je vzrušený a jej sa chce spať. Dobre, tak to nečakal. Premohol sa, aby z nej nestrhol osušku zdvihol ju a odniesol do postele. Keď už ležala otočila sa a prikryla sa. Nenamáhala si obliecť ani nočnú košieľku. Drakovi sa nálada zhoršila, vyšiel z izby a zastavil prvú slúžku, ktorá mu prišla do cesty, aby odpratali vaňu. Drako sa dlho prechádzal po dome, kým ho vzrušenie neopustilo. Bol už aj unavený a tak šiel do izby. Takmer zastenal, keď videl Jesi. Ležala na boku, otočená k prázdnemu miestu na posteli. Jednu nohu mala ohnutú v kolene a vytŕčala spod prikrývky. Drako sa podráždeným vzdychom vyzliekol a ľahol si . To mu však nestačilo, keď sa s ňou teraz nemôže pomilovať tak si ju aspoň pritúli. Veľmi ho dráždilo to, že bola takmer nahá v jeho posteli, aspoň že mala osušku. Opatrne ju naddvihol a pritiahol si ju k sebe. Troška mrzuto sa zavrtela, tesnejšie sa k nemu pritúlila a vyložila si na neho jednu nohu. Draka zarazilo to, že sa cítil lepšie. Pozrel na ňu a jemne ju pobozkal na ústa. Zamraučala a znova sa zavrtela. Na Drakových perách sa objavil úsmev. Tesnejšie ju objal a zaspal....

Jasmidna sa pomaly prebúdzala. Bola oddýchnutá a mala plno energie. Oči mala však stále zatvorene, nechcela aby ten príjemný pocit zmizol. Cítila pod sebou páľavu, zdvihla hlavu a uložila ju na to príjemne miesto. Zarazila sa, pod uchom počula tlkot srdca, keď sa zamrvila zacítila aj nejaký pohyb. Zamračila sa a zdvihla ruku nad tesne nad svoju hlavu. Cítila pod ňou jemne škrabanie a potom niečo mäkké presnejšie pery zvlnene do úsmevu. Zacítila troška drsnejšiu ruku, ktorá jej prešla po celej chrbtici a vyvolávala jemne a veľmi príjemne zachvievania. Nevydržala to otvorila doširoka oči a lakťami sa oprela o pevnú hruď. Pozerala priamo do nádherných tmavomodrých očí potom si uvedomila, že je vlastne nahá a doslova na ňom leží. Neisto odvrátila oči aby sa uistila či sa jej to nesníva, ale to nemala robiť. Osuška v ktorej zaspávala bola vedľa nich, a jedine čo videla boli dve nahé tela. Jedno na druhom, chcela sa postaviť, lebo cítila ako sa červená. Ten pohyb však spôsobil, že ju niečo začínalo tlačiť na podbrušku. Pomaly dvihla hlavu a pozrela mu s horiacou tvárou do očí. Jeho pohľad ju spaľoval, uprene sa na ňu díval. Chcela z neho zliezť a tak zdvihla ruky, aby sa podoprela pri jeho hrudi ale on bol rýchlejší, chytil jej ruky a rýchlosťou blesku sa ocitla pod nim. Chcela niečo povedat ale on ju pobozkal. Vášnivo, nevedela či ho ma od seba odsotiť alebo ho ešte viac k sebe pritisnúť. Bránila sa tomu, ani sama nevedela prečo, ale jeho ústa ju presviedčali. Začala mu neisto vracať bozky, pomaly zdvihla ruku a prešla mu ňou po svalnatom chrbte. Drako zdvihol hlavu a chrapľavo povedal „Neboj sa,“ znova ju pobozkal „nebráň sa tomu.“ Jeho hlas spôsoboval príjemne zimomriavky. Začala mu vracať bozky rovnakou mierou. Začal ju hladiť po tvári a postupne postupoval dlaňou dole. To maznanie zvyšovalo túžbu po ňom. Obidvaja boli ako v ohni, ešte trochu a bola by z nich vatra, ale v tom do izby niekto vrazil a hromovým hlasom povedal „Buenos dias amigo.....“