Skrotenie Draka

Anotace: 6 KAPITOLA, tak túto časť venujem Procelle(dúfam, že ti to bude stačiť :D).... v tejto časti príde Alejandro k Jasminde..... taktiež dostane darček od svojho "manžela"

6 Kapitola
Jasminda po cely čas odkedy bola sama, sedela na balkóne. Rozmýšľala o tom, čo sa takmer stalo. Nemohla tomu uveriť, že sa takmer oddala cudziemu mužovi -no nie až tak cudziemu. Zarazila sa, čo ak už nie je panna? Veď je vydatá, alebo aspoň jej to povedal Drako. Pri spomienke na tohto muža sa zachvela, živo si predstavila jeho žiadostivé bozky, jeho horúce objatia. Zahnala tie myšlienky a vrátila sa k predošlým. Nevedela si na nič spomenúť a to ju veľmi hnevalo, nevedela čo si počať. Vzdychla si a šla do izby, pri pohľade na posteľ sa troska začervenala a radšej sa vydala k dverám. Zarazila sa, hľadel na nu pár belaso modrých očí. Uvedomila si, že to je Alejandro. Predtým si ho v šoku nevšimla, ale teraz si ho mohla prezrieť. Bol rovnako vysoký ako Drako, vyšší o hlavu ako ona sama. Mal hlboké belasé oči, vlasy farby piesku a opálené telo. Veľmi dobre stavané telo. Keď si po prezrela, opäť sa mu pozrela do očí, zistila že si ju drzo prezerá. Cítila sa ako nahá. Provokatívne sa usmial a zdvihol obočie. Ona sa usmiala chladne a tiež zdvihla obočie. Začal sa smiať a tým odhalil rovne belostne zuby. Odlepil sa od dverí a pristúpil k nej. „ Chcel by som sa vám ospravedlniť. Nemal som sem vraziť, ale som na to u Draka zvyknutý. Nikdy tu nemal ženy.“ Pozrela na neho, mala problém udržať červeň na lícach, ale podarilo sa „ Ospravedlnenie sa prijíma, ale zaujímalo by ma, prečo ste prišli do mojej izby bez zaklopania?“ pozrel na ňu a pousmial sa „No viete moja drahá, len som sa a chcel presvedčiť či sa ešte hneváte alebo nie. Vidím, že ste mi už odpustili tak môžem odísť s pokojným srdcom.“ Pozrela na neho ako na blázna. „Moje povolenie k odchodu z ostrova nepotrebujete, čim skôr odtiaľ zmiznete tým lepšie.“ Alejandro na ňu pozrel s predstieraným prekvapením „ Jasminda, prečo si ku mne taká zla? Veď vždy si ma mala rada.“ pozrela na neho a povedala „ Vraj ma prepadli a stratila som pamäť, prepáčte ak som vám ublížila vážený pane...“ s úsmevom na nu pozrel „Som Alejandro, neboj sa neskôr si spomenieš to ti sľubujem. Spomenieš si na všetko.“ A po týchto slovách odišiel.
Drako sa stretol s priateľom na chodbe, usmiali sa na seba a vošiel do svojej izby, kde našiel stať Jesi uprostred izby. Keď vošiel, pozrela na neho a usmiala sa a aj keď sa snažila tomu zabrániť na lícach sa jej objavil rumenec „ Como esta?“ Jasminda pohotovo odvetila „Grasias este bien.“ Draka to zarazilo, ale nedal na sebe nič vedieť. „Miláčik, nikdy si mi nepovedala, že vieš po španielsky.“ Jasminda na neho zarazene pozrela a odpovedala „ Ja neviem, buď som sa to naučila doma ,alebo tu –ja fakt neviem.“ Pozrela ne neho a v očiach mala zmätok. Podišiel k nej, pobozkal ju a oznámil jej, že Alejandro ostáva nejakú dobu na ostrove. Takže večerať bude s nimi, úžasne pomyslela si Jasminda. Usmiala sa na Draka a šla do kuchyne dohliadnuť na večeru. Celý čas však bola duchom neprítomná, určite by svojmu manželovi povedala, že vie po španielsky. Nešlo jej to do hlavy, niečo tu nesedí- pomyslela si, ale ja na to prídem.
Nastal čas večere, deň bol pre Jasmindu nudný a bola rada že sa končí. Keď prišla do jedálne, obidvaja sa postavili. Jasminda však ostala stať ako obarená, Drako mal na sebe čierny oblek a žiarivo bielu naškrobenú košeľu, tak isto bol oblečený aj jeho priateľ. Rýchlo sa však spamätala a vošla dnu s úsmevom na perách. „Dobrý večer drahá.“ Povedal Drako, pristúpil k nej, dal jej bozk na líce a usadil ju vedľa seba. Na svojho priateľa sa sprisahanecky usmial. Večera prebiehala pokojne, chlapi sa rozprávali o cestách a Jasminda zaujato počúvala ich rozprávanie. Po chutnej večeri sa presunuli do pracovne, Jesi sa usadila na sedačku potiahnutú zamatom, ktorá bola prešívaná zlatými niťami. Keď sa usadil aj Alejandro, Drako si kľakol pred Jesi a podal jej malú škatuľku „Čo je to?“ spýtala sa, „Pozri sa a uvidíš.“ Jesi pozrela na Draka a otvorila škatuľku, od údivu otvorila oči. Bol tam prsteň, presnejšie obrúčku. Bola zo zlata a na vrchu bol vyrytý kvietok, ktorý mal vo vnútri vložený malý smaragd. Vo vnútri obrúčky bolo napísané jej meno. Drako ho vzal a navliekol na prstenník, prsteň sadol ako uliaty. Keď jej ho navliekol pozrela mu do očí, nevedela mu z nich nič prečítať. Mala sa vydať z lásky, ale v jeho očiach nevidela nič- absolútne nič. Bola trochu zmätená. Drako pozeral na Jasmindu ako zareaguje- prijala to dobre. Keď mu však pozrela do očí, zdalo sa mu, že tam vidí výčitku. Pobozkal ju a postavil sa. „Ďakujem, už som si myslela že si zabudol...“V tom sa zarazila a pozrela z jedného na druhého. Na niečo si spomenula, čo jej nedávalo zmysel. Usmiala sa „ Čo si dáte na pitie?“ obidvaja chceli bourbon a sama si naliala schery. Chlapi sa rozprávali, ale hlavne o tom, prečo prišiel Alejandro- potreboval opraviť hlavný sťažeň na lodi. Jasminda vyšla cez francúzske okno na terasu, tam stala a premýšľala. Dočerta, že mi to nenapadlo skôr- Alejandro mi najprv povedal, že Drako nemal žiadne ženy v dome a vyká mi. Potom odrazu mi začne tykať a vraví mi aby som mu odpustila, lebo som sa k nemu tak nikdy nesprávala. Jasminda sa otočila a vošla do pracovne, ospravedlnila sa a rýchlo vyšla z miestnosti. Potrebovala by byť sama. Potrebovala by si zajazdiť. Vošla do svojej izby a hľadala niečo, v čom by si mohla zajazdiť. Keďže nič nenašla, čo bolo dosť čudne vyzliekla, si šaty a ostala v spodnej košieľke, pančuškách a črievičkách. Vzala si dlhu úzku dýku. Začala sa smiať, keby ju takto videlo služobníctvo to by bolo. Otočila sa a v tom jej zrak padol na balkón, šikovne po ňom zliezla, už dávno sa necítila tak slobodne. Všade už bola tma. Vošla do stajne a prezerala si kone, najviac ju však upútal žrebec, ktorý bol na samom konci. Keď ju zbadal opovržlivo odfrkol a začal sa stavať na zadné. Jasminda otvorila box a pomaly sa priblížila k statnému hnedému žrebcovi. Avšak ani to nezabránilo Jasminde, aby sa k nemu úplne priblížila...