Spies - Zrodenie Spies

Spies - Zrodenie Spies

Anotace: 14.kapitola... stretnutie v bare, ktoré nedopadne práve najlepšie... teda ako pre koho, zdá sa, že Madison si celkom užíva ;)

14.kapitola

O niekoľko hodín už mierili Sam, Amy a Maddie do baru, ktorý sa z polovice nachádzal na pláži a niektoré stolíky boli dokonca v piesku. Iné sa nachádzali priamo na móle, ktoré bolo nad vodou. Bolo to Amyino najobľúbenejšie miesto a podľa toho sa aj obliekla. Keďže si vlastne išli zatancovať na nočnú diskotéku, obliekla si červené minišaty bez ramienok, ktoré viac ukazovali ako skrývali a vlasy si natočila. Opäť dokázala svoju povesť Barbie, no teraz to bola skôr pokušiteľka ako anjelik.
Keď sa s Markom zbadali, on mal na sebe rifle a tričko, ihneď ich prestalo zaujímať všetko ostatné. Takže Sam a Madison sa cítili presne ako to piate koleso na voze, o ktorom už hovorili.
Tie sa neobliekli až tak zvláštne, okrem toho, že obe si dali sukne a cítili sa v nich dosť neisto.
Asi tak po pol hodine konečne dorazili do baru Chez Mer, pretože sa cestou aspoň desaťkrát zastavili práve preto, že Mark a Amy si hrkútali ako dve hrdličky.
A tak boli nesmierne rady, že si možno aj zatancujú a budú sa môcť venovať aj niečomu inému ako počúvaniu zamilovaných rečí.
Najmä Sam odfrkovala zakaždým, keď niečo zozadu začula.
„Ak túto katastrofu prežijem, budem to považovať za zázrak,“ poznamenala otrávene, keď už sedeli na pohodlných pohovkách na móle a oproti nim Mark niečo šepkal do ucha Amy, pričom tá sa chichotala ako pomätená.
„Poviem ti, že takto som si to nepredstavovala,“ zamrmlala Madison, ktorá sa cítila dosť nesvoja v prítomnosti toľkých ľudí, ktorí sa tiež prišli zabaviť.
„Mne niečo hovor. Ak niečo nevymyslím, určite sa skôr či neskôr zbláznim...“ povzdychla si a objednala u čašníka, ktorý práve prechádzal okolo, dva koktaily Barbados.
„Zbláznila si sa?! Tu píšu, že je gin, whisky, rum a...“ zhrozila sa Madison, no ona ju prerušila: „Prišla si sa zabaviť alebo nie?! Večne len sedíš doma, tak sa už ovládni, Maddie a prestaň zo seba robiť sväticu! Ja...“ nedokončila a zarazila sa uprostred vety.
„Ten pohľad poznám. Čo ti zase skrslo v hlave?“ podozrievavo sa spýtala Madison.
„Už viem, čo urobím, aby som zahnala nudu! Zavolám Maxovi! Že mi to skôr nenapadlo! Samozrejme!“ zvolala Sam nadšene.
„No jasné! Aj ty si pozvi chalana a ja tu potom naozaj zostanem sedieť ako nejaká trúba!“ odfrkla si Maddie.
„Neboj sa. Max sa bude venovať nám obom!“ presviedčala ju Sam, no iba čo si vyslúžila ďalšie odfrknutie.
Neodradilo ju to však a na chvíľu vyšla na pláž, aby niečo v telefóne aj počula. Potom vyťukala Maxovo číslo. Najprv sa jej ozvala pomalá klasická hudba, tipovala, že je to Beethowen, a potom niekto zdvihol: „Dobrý deň, tu Max Wade. Č si želáte?“
Usmiala sa, že sa mu predsa len dovolala. „Och, ahoj, Max. To som ja, Sam.“
Na chvíľku zostalo ticho. „Sam? Čo potrebuješ?“ spýtal sa prekvapene.
„Ja... no chcela som sa ťa spýtať.. či.... neprídeš na jednu diskotéku na pláži,“ začala neisto a v duchu sa okríkla za to koktanie.
„Prepáč mi to, Sam, ale naozaj mám príliš veľa práce. Musím teraz overiť výskumy, ktoré som ti minule ukazoval a...“
„Chápem ťa, Max, ale bola by som naozaj veľmi rada. Sme tu všetky, aj Maddie a Amy sú tu so mnou, ale vieš Amy tu má Marka a...“
„Marka?!“ okamžite ju prerušil Max. „Myslíš Jonesa?!“
„Áno, toho. Pracuje u vás v labákoch,“ potvrdila mu to a pýtala sa samej seba, prečo ho to tak zaujíma.
„A chceš povedať, že ona a on...“
„No čo by asi robili?! Chichotajú sa tu a my dve sa tu jednoducho nudíme! Tak prídeš alebo nie?!“ zvolala podráždene.
„Samozrejme, že prídem,“ okamžite odvetil Max.
„Och... vážne?“ vydýchla prekvapene.
„Veď si ma predsa pozvala! Nemôžem odmietnuť. Tak zatiaľ dovidenia, stretneme sa... kde vlastne?“ spýtal sa ešte.
„V Chez Mer,“ odvetila, no stále bola zarazená nad rýchlym spádom.
„Dobre, o pol hodinu som tam. Zatiaľ sa maj.“
A zložil. Jej prekvapenie sa pomaly menilo na nadšenie a ona sa rozbehla späť na mólo, aby oznámila tú radostnú novinu Madison.

„To myslíš vážne?“ začervenala sa Amy a veľmi jasne si uvedomovala Markovu ruku na svojom kolene. Sedeli v dôvernom objatí tesne pri sebe.
„Celkom vážne. Si najkrajšie dievča, aké som kedy stretol,“ zašepkal a vzápätí pritisol svoje pery na tie jej.
Položila mu svoje ruky okolo krku a pridala sa k nemu. Zastavili sa, až keď za sebou začuli Samino nadšené zvolanie.
Amy sa zamračila, pretože ju vyrušila v tom najlepšom a obrátila sa na ňu, aby zistila, čo sa stalo.
Jej modré oči sa stretli s tmavými prenikavými. Zažmurkala a neveriacky civela na príchodzieho. Ako vedel, že ich tu nájde?! Žeby niekto pozval Maxa Wadea na diskotéku?!
Preglgla a vytreštila oči, keď si uvedomila, ako perfektne ten chlap vyzerá. Namiesto obleku mal oblečené tmavé rifle a bielu košeľu, ktorá mal rozopnutú. Nezakrytá časť priam priťahovala všetky oči žien, ktoré boli naokolo, na svalnatej hrudi sa mu leskli tmavé chĺpky. Amy zabudla zatvoriť ústa takisto ako väčšina toho istého pohlavia v sále.
„Wade?“ ozval sa Mark prekvapene. Zrejme si všimol Amyinu nečinnosť. „Čo ty tu robíš? Niekedy mám pocit, akoby si nás sledoval!“
„Prosím ťa! Samozrejme, že som sem neprišiel kvôli tebe a tvojej partnerke,“ odfrkol Max a slovíčko partnerka zdôraznil. „Dnes večer patrím len tejto očarujúcej dáme,“ mierne sa uklonil pred Sam. Tá sa začervenala až po korienky svojich ryšavých vlasov.
Amy prižmúrila oči a odvrátila zrak od jeho hrudi, na ktorú zízala dobrých päť minút.
„To je dobre, pretože my by sme na teba nemali čas ani pri najmenšej vôli,“ odsekla a pritúlila sa k Markovi rovnako ako predtým.
Ten, napriek prekvapeniu, ihneď zareagoval a pobozkal ju.
Max zamrzol, keď ho takto odignorovali a posadil sa do kresla, zatiaľ čo Sam si sadla na jeho operadlo. Madison sedela vedľa ako kôpka nešťastia, že je tam úplne nanič.
Čašník onedlho priniesol nápoje, ktoré objednala Sam, čo bolo len v ich prospech, keďže dovtedy tam všetci len sedeli a počúvali tlmené mľaskanie párika, na ktorý mali taký dobrý výhľad.
Obsluhujúci položil na stolík dva Barbadosy, pričom Madison sa po tom svojom hneď načiahla, aby zahnala nepríjemný pocit, že tam nemá čo robiť.
„Ešte dvojitú whisky,“ požiadal ho Max, zatiaľ čo Sam búchala Madison po chrbte, pretože jej silný alkohol vyrazil dych.
„Zbláznila si sa?! Čo si v živote nepila vodku s ginom?“ karhala Sam kamošku.
„N-nie!“ vyhŕkla Madison, ale keď videla, že rusovláska sa s vábivým úsmevom obrátila späť k Maxovi, naliala do seba ďalší glg.
Niekto sa však cítil rovnako nedobre v spoločnosti tých dvoch, ktorí sa začali rozprávať o pokusných zvieratách a experimentoch, ktoré sa im podarili v laboratóriách. Amy sa odtrhla od Marka a tak dlho zazerala na tých dvoch, až sa Max nakoniec otočil tvárou k nej a jej neušiel úškrn na jeho perách.
„Poď, Mark. Pôjdeme si zatancovať, lebo sa tu potulujú nejakí nevítaní ľudia,“ vyhlásila a potiahla vedca za ruku. Ten sa otrávene zdvihol, pretože mu viac vyhovovalo to, čo robili predtým ako nejaké zvíjanie sa na parkete. Avšak Amy bola neúprosná a nakoniec ju chytil za ruku a sám do stredu odviedol.
Okamžite si ju pritiahol tesne k sebe a začal ju obchytkávať, pričom sa až zvrátene usmieval a obzeral sa naokolo, akoby chcel všetkým ukázať, akú peknú babu zbalil.
Odkedy odišli, Max sa už nemohol sústrediť na rozhovor tak ako predtým. Vlastne to ani nebol rozhovor. Sam sa celý čas len prihlúplo usmievala a klipkala riasami. Snažil sa neprevracať očami, ale nejako sa mu to nedalo. A tak sa nakoniec na jej veľké prekvapenie prudko postavil. Bolo to práve vtedy, keď si Mark ponoril hlavu do Amyinho výstrihu.
„Povedz mi, tvoja „kamarátka“ dnes toho vypila dosť?“ spýtal sa podľa nej úplne nepochopiteľnú otázku.
„Najprv boli s Markom pri bare a nalievali do seba jeden za druhým. Myslela som, že vydrží, ona na takéto akcie chodieva skoro stále, alebo aspoň chodievala,“ odvetila prekvapená Sam.
Zhlboka sa nadýchol a zrazu ju chytil za ruku. „Poďme aj my tancovať,“ zavelil a ona ho nadšene poslúchla.
Samozrejme, nerobili také veci, ako tí dvaja, no Amy videla, že jej kamoška si položila hlavu na Maxovu hruď a boli k sebe tak blízko, až sa jej to zdalo priveľmi.
Mark jej zatiaľ blúdil rukou po stehne a vyzeral, že má dosť v sebe. Aj ona, avšak slabo vnímala, čo sa deje vedľa nej.
Ešte viac sa k Markovi pritisla a spoza neho na Maxa zazerala. Ten jej to oplácal s veľkou radosťou.
Neďaleko od nich sedela nešťastná Madison a dokonca už do seba stihla naliať aj Maxovu nedopitú whisky. Nikto si nevšimol, že sa od všetkých oddelila a zamierila na pláž, kde nikto nebol.
Tam si vyzula topánky a chodila po piesku, aby sa trochu ovlažila. Zadržiavala pritom slzy. Niežeby mala dôvod na plač. Bola zvyknutá na to, že si ju nikto nevšímal, ale akosi ju pochytil pocit sebaľútosti.
„Ahoj,“ pozdravil ju niekto a ona sa tak zľakla, až sa potkla a bola by spadla, keby ju ten neznámy nezachytil. Zažmurkala a spytovala sa samej seba, či sa jej to len nesníva. Hľadela do tých najkrajších očí, aké kedy videla. Tie oči však boli skryté za okuliarmi s rohovinovým rámom.
Keď ju pustil, aby sa normálne postavila, zbadala, že na tento typ chalana by ani jedna jej kamoška nezabrala. Amy by ho určite nazvala „kockatým“. No napriek tomu, že mal na sebe kockovanú košeľu a staré rifle a vlasy gaštanovej skoro ryšavej farby, ju niečím zaujal. Tie oči vyžarovali inteligenciou a bola si istá, že nikdy predtým také nevidela – boli tmavé, ale zdalo sa jej akoby sa tam prevaľovala nejaká hmla alebo... vedela, že je to hlúposť a že tú „hmlu“ pravdepodobne spôsobil alkohol, ale aj tak. Nemohla si pomôcť.
„Ď-ďakujem...“ zamrmlala a snažila sa zakryť rozpaky pred jeho prenikavým pohľadom.
„Nemáš za čo,“ odvetil, ale zvláštne, že sa neusmial. Pomyslela si, že iný chalan by tak urobil. Ale určite nie chalan s takými očami.
„Čo tu robíš?“ spýtala sa bez rozmýšľania, lebo od vypitého alkoholu, na ktorý naozaj nebola zvyknutá, akosi stratila zábrany, ktoré predtým mala v prítomnosti cudzích ľudí.
„Čo tu robím?“ jej otázka ho prekvapila. „Mal som chuť vypadnúť odtiaľ rovnako ako ty.“
„Aha. A prečo?“
„Prišiel som do tohto baru s dievčaťom a... vlastne neviem, na čo ti to vysvetľujem. Všetky ste rovnaké!“ oboril sa na ňu zrazu a otočil sa, že odíde.
„Nechoď preč!“ zavolala za ním priam srdcervúco.
Zastavil sa a keď sa otočil na tvári mal úškrn, avšak v očiach mu videla znechutenie.
Pristúpila k nemu so žalostným výrazom. Len veľmi málo si uvedomovala, že je úplne pod parou. „Možno som opitá, ale nie som ako iné baby! Opila som sa, lebo sa na mňa všetci vykašľali!“ zvolala a jej hlas sa niesol ako ozvena do diaľky.
Potom klesla na zem a vystrela sa. Ešte však nespala. Iba pozorovala hviezdy.
„Vždy som mala rada plojídy!“ povedala a jazyk sa jej už trochu plietol.
Jej výraz ho prinútil sa usmiať. „To sú plejády.“
Sadol si k nej a pozoroval ju s nevyspytateľným výrazom na tvári.
„Ako sa voláš?“ posadila sa zrazu tiež a opäť sa mu zahľadela do očí.
„Alex, Alex Pearson. A ty?“
„Madison... počkaj, teraz neviem... má to niečo s drevom... Wood... Woodmorová!“ vykríkla víťazoslávne.
A odrazu vybuchol do smiechu a nebolo možné ho zastaviť. „Stavím sa, že zajtra si na nič nebudeš pamätať.“
„Myslíš?“ zažmurkala. „Nie som na tom tak zle.“
„To teda si!“
„Takže keď si na to nebudem pamätať... to znamená, že môžem urobiť aj niečo neprístojné a keďže si na to aj tak nespomeniem, nebude ma to trápiť?“ spýtala sa so zvláštnym úsmevom na tvári.
„Pravdaže,“ usmial sa aj on.
„Tak je to v pohode,“ jej úsmev sa ešte viac roztiahol a ona sa naňho bez varovania vrhla a odrazu ležala na ňom a on nebol schopný pohybu. A potom mu zložila okuliare.
„Čo to robíš?“ dostal zo seba, keď ich položila nad jeho hlavu.
„Máš nádherné oči,“ zamrmlala, sklonila sa k nemu a pobozkala ho. Najprv nereagoval a dokonca sa ju snažil nejako presvedčiť, aby prestala, ale zrazu zistil, že viac odolávať nemôže a asi ani nechce. Prudko sa nadvihol a prevalil sa na ňu.
„Toto zvyčajne nerobievam,“ zašepkal mierne zadychčane.
„Myslíš, že ja áno?“ zasmiala sa, no umlčal ju tým, čo vlastne začala ona. Vášnivo ju pobozkal a ona nezostala nehybná.
Autor Procella, 27.01.2008
Přečteno 291x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (1)
ikonkaKomentujících (1)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

kde mame dalsi dil?

12.03.2008 12:53:00 | Jasmin

© 2004 - 2022 liter.cz v1.5.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí