Skrotenie Draka

Anotace: 9 KAPITOLA ...veľmi sa ospravedlňujem, ale mám malo času- veď viete škola.....v tejto časti Jasminda ide na Alejandrovu loď, aby odišla z Drakovho dosahu, ale potom príde na svoj omyl...

9 kapitola-odhalenie

A vôbec, správam sa ako dáma? Tie časy sú preč, teraz plávam po nociach v mori, preliezam balkóny- teraz je to u mňa na dennom poriadku. Niekedy to boli iba také žartíky, ktoré hnevali rodičov.... „Bola by som rada ak by si tú ruku dal preč.“ Povedala chladne. „Dobre ako si praješ.“ A ako naschvál dal ruku okolo jej pasu tesne pod prsia. Jasminda stuhla, trhane sa nadýchla a vydýchla. „Robíš to naschvál alebo čo?“ spýtala sa podráždene. No Drako sa iba zasmial a tuhšie objal „Nie ale nechcem aby si spadla.“ Povedal jej ticho do ucha, kde ju potom nežne pohryzol. Naskočila jej husia koža. „Mohol by si prestať?!“ povedala chrapľavo. „Dobre.“ A na to popchol koňa do cvalu, vtedy sa musela či chcela alebo nie predkloniť. Celou svalnatou hruďou aj bruchom sa opieral o jej chrbát. Asi desať minút šli cvalom, keď Drako zrazu prudko zastavil Lagrimu. Ten sa postavil na zadné čo Jasmindu prinútilo chytiť sa Drakovho stehna. Keď už stál na všetkých štyroch Jasminda bola v menšom šoku a ešte stále sa kŕčovito držala Drakovho stehna. Naklonil sa k nej a nežne zašepkal: „Mám to brať ako pozvanie?“ Vtedy sa spamätala, zoskočila z koňa a vyštekla na neho „ Čo chceš?!“ aj on zliezol z koňa a jedine čo povedal bolo „Poď.“ Otočil sa a šiel, keďže jej nič iné neostávalo neochotne sa za nim vydala. Vyšli na veľký útes, všade dookola bolo more na ktorom bol odraz mesiaca. Bolo to nádherne. Otočila sa a ďakovne sa usmiala na Draka. Podišla bližšie a pozrela dole do priepasti, Drako ju chytil za ruku a potiahol ďalej od nebezpečenstva. Mal teplu ruku, ktorá zohrievala jej malú rúčku. Nechcela vybrať ruku z toho príjemného tepla a tak ju nechala v jeho pevnom zovretí. Tak tam stali ruka v ruke veľmi dlho. Možno aj hodinu a pozerali na jasnú oblohu, trblietavú hladinu mora. Drako sa otočil a šiel, ona sa neochotne vydala za nim. Tentoraz nasadla bez námietok, pretože bola veľmi unavená. A tak za pravidelného kroku koňa sa uvoľnila a oprela o Draka, nato zaspala. „Len spi pokiaľ môžeš, keď sa vrátim z plavby na spánok času nebude.“ Keď už boli pri dome zobudila sa. Zoskočil z koňa a chcel jej pomôcť ale ona zliezla druhou stranou zamrmlala niečo a utekala preč. Vyliezla na balkón a ostala v izbe pokiaľ Drako neodišiel na loď. Tak prešli štyri dni. Večer, deň pred plavbou Jasminda odišla do prístavu, tam si vyhliadla jedného chlapca, ktorého ovalila. Zašpinila si tvár, vlasy si zviazala a ukryla pod šatku, prezliekla si šaty. Dúfala, že Alejandrova loď ju dovezie do cieľa. Chlapca zviazala a odtiahla kde ho do rána nikto nenájde. Odišla na palubu, kde bolo všetko pripravené na zajtrajší odchod. Jej prácou bolo nosiť jedlo pirátom na stôl.
Svitalo. Vedel, že nepríde, a tak šiel rovno na loď. Rozlúčil sa s Alejandrom, ktorý bude na svojej lodi a vyplávali. Dúfal, že počasie bude dobré. Mali rôzne zastávky, jednou z nich bolo aj Španielsko.

Drako väčšinu dňa strávil vo svojej kajute, tam prezeral mapy a podobné veci. Zatiaľ čo on bol v pohodlí, Jasminda si povedala, že nebude pokúšať osud a ostane v sklade na potraviny. Tam ju určite nenájdu za kopou veci s ktorými budú obchodovať. Tak sa aj stalo, no aspoň prvý týždeň, pokiaľ do podpalubia nezavítal Drako s nejakým kupcom. „Tu máme rôzne druhy ovocia, ktoré sa k vám nedostanú.“ Hovoril Drako „Mame tu aj látky zo Španielska, ktoré by sa mohli páčiť pani manželke.“ rozprával ďalej a keď bol obchod uzavretý, prezeral aký tovar mu ešte zostal. Boli už preč z prístavu, keď Drako zbadal malého chlapca. „ A ty tu čo robíš? Čierny pasažier však?“ spýtal sa. Keď sa Jasminda otočila myslela si, že dostane infarkt- veď to je Alejandrova loď a nie jeho! Prikývla a cúvala k dverám, keď videla , že ide za ňou rozbehla sa na palubu. Tam ju chytil a zdvihol na ruky hádzala sa na všetky strany, kopala škriabala, ale nič. Keď sa jej do dosahu dostala jeho ruka uhryzla ho ako vedela. „Au. Ty zasran! Nechcel som ti ublížiť ale teraz si zaslúžiš výprask!“ keď začula tie slová pod vrstvou špiny jej tvar zbledla. Drako si to všimol a povedal „ Nedostaneš ho, ak mi povieš čo tu hľadáš.“ Jasminda napodobnila chlapčenský hlas a vymyslela si, že chcela prácu ale bála sa. Neuveril, ale nedal na sebe nič znať. Ten chlapec ma niečo za lubom, a ja na to prídem- povedal si v duchu. Prikývol a povedal, že mu bude nosiť jedlo, Jasminda súhlasila. K jej hrôze povedal zopár chlapom, aby ju umyli a na to hneď odišiel na druhu stranu lode, nevenoval jej pozornosť. Keď ju chytili začala kopať. Povedala, že sa nebude umývať, ale to ju už dvaja chlapi držali za ruky a ďalší traja na ňu vyšplechli vodu z vedier. Šatka sa jej zošmykla dopredu na tvár, kde ju mala prilepenú. Nejaký chlap jej začal šuchať tvár a jej sa postupne uvoľňovali všetky vlasy, ďalšie spŕška vody zmyla všetku špinu. Keď jej pozrel do tváre, bol taký prekvapený, až mu klesla sánka. Keďže jej už pustili ruky, lebo boli rovnako prekvapení, dala mu päsťou do tváre. Zúrila! Chlapi sa začali rehotať. To upútalo pozornosť všetkých, aj Drakovu. Videl ako na ňu dvíha ruku a v tom zakričal. „Ak jej skrivíš čo len vlások na hlave, budeš to ľutovať.“ Pirát sa otočil ku kapitánovi, ktorý medzi tým prišiel k nim. „Na svoje miesta milí pani, a ty drahá moja poď, máš mi toho veľa čo vysvetľovať.“ Podráždene vydýchla a zazrela na chlapov, ktorí si ju nehanebne obzerali. „Idioti.“ To však vyvolalo ďalšiu salvu smiechu.

Keď vošla do kajuty, Drako už sedel na stoličke a uprene na ňu hľadel. Pohľadom ju prepaľoval až mala nepríjemný pocit. Ten útek z ostrova nemal zmysel. Prešla k stolu a sadla si priamo pred Draka, k jeho pobaveniu ako chlapec. „Môžeš začať, počúvam.“ Vzdychla a začala. „No čo by som k tomu mala povedať? Nechcela som ostať na ostrove, chcela som isť domou a keďže som s tebou nemohla rátať, tak som sa rozhodla prezliecť za chlapca. Objavil si ma skoro, s tým som nerátala, ale akože tu sedím prisahám že utečiem. Nebudeš mi prikazovať, ani nič podobne.“ Povedala spravodlivým hnevom. Zvodne sa usmial a zaliečavo povedal. „Vážne si myslíš, že ťa nechám odísť? Tak to musím uviesť na pravú mieru. Ostaneš pri mne – a poslúžiš mi.“ Prekvapene na neho hľadela, potom sa takmer hystericky rozosmiala. „Ty si myslíš, že sa stanem tvojou milenkou?“ kričala „Ó tak to si vyhoď z hlavy! Nebudem niečiou milenkou! Počuješ?!“ to už stála, ruky zovreté do pästí pri tele. Očí jej iba iskrili hnevom, široká košeľa sa lepila na telo a zvýrazňovala jej ženské krivky. Keď zbadala že si ju prezerá to zvýšilo jej hnev a hodila po ňom sošku, no on sa jej šikovne uhol. Potom sa rýchlo postavil a prešiel do jej tesnej blízkosti, takmer sa dotýkali. „Toto už viac neopakuj, nemuselo by to dopadnúť dobre, ani nie tak pre mňa ako pre teba. Áno?“ povedal výhražným hlasom. Prikývla a súhlasila. Jeho pohľad ju presvedčil o pravdivosti jeho slov. Otočila sa a šla na palubu, potrebovala premýšľať, ale nie tu. Zdvihla pohľad a zbadala že chlapi sťahujú jednu plachtu. V tom sa usmiala a šla k lanám, ktoré boli zviazane ako rebrík alebo niečo podobne. Chlapi zišli dole prezreli si ju a a tvárou k nej cúvali dozadu, pozrela hore. Na tvári sa jej objavil šibalský úsmev. Začala liezť hore. Keď to zbadali, nastal všeobecný ruch a krik. Sadla si na najbližšiu provu , ktorú mala po „ceste“. Tá bola asi v dvanásť metrovej výške.

„Bože dobrý čo je to tam za krik?“ Drako vyšiel na palubu a pozrel hore, kam smerovali pohľady všetkých. Videl ako si tam Jasminda spokojne sedí, tvár vystavuje príjemnému teplu a vlasy sa nádherne lesknú a povievajú pri jej tvári. Rozhodným krokom sa vydal k lanám a vyliezol k nej. „To ani tu nemôžem byť sama?“ spýtala sa bez toho aby sa na neho pozrela. „Môžeš byť sama ale bol by som rád ak by si zišla dole. je to tu nebezpečné.“ Dívala sa mu priamo do oči a povedala: „Keď som bola mala a vlastne aj teraz stále leziem po stromoch, aj keď to pre dámu nie je vhodne. Povedala by som, že ak by ma tak niekto videl bol by z toho iba škandál. Dobre viem či mam alebo nemám liezť. Viem či si môžem alebo nemôžem dovoliť riskovať .“ Tá posledná veta by sa dala chápať aj dvojzmyselne pomyslela si. Dočerta! „Aha, no ale teraz už poď dole.“ Chytil ju za ruku a ťahal k sebe, aby nespadla. Bola už dole a vydala sa do jeho kajuty, keď si uvedomila kam smeruje zrazu prudko zastala a otočila sa. Vrazila rovno do Drakovej hrude...