Spies - Zrodenie Spies

Anotace: 15.kapitola... no tak konečne som sa odhodlala napísať ďalšiu kapitolu... vzťahy sa začínajú čoraz viac zamotávať

15.kapitola

Amy po čase prestalo baviť zvíjanie sa s Markom. A navyše sa pritom musela pozerať na Maxa a Sam, ktorí si tam niečo dôverne šepkali. Odtiahla sa preto od Marka a obrátila sa k ich miestu. Hmlisto si uvedomovala, že Madison tam nie je, ale ten pocit sa o chvíľu vytratil a ona zamierila k baru.
Objednala si dva ďalšie koktaily, ktorá vypila skoro na ex. Prišli k nej nejakí chalani, ktorých reči ani nevnímala a o nejaký čas si bola istá, že ju jeden chytil okolo pása. Objednávali jej ďalšie a ďalšie, až pri nej nakoniec zostal len jeden, ktorý si ju pritiahol k sebe a začal bozkávať. Znechutene ho od seba odsotila, na čo zareagoval dosť prudko. Napriek jej vzpieraniu ju obchytkával a ona sa vydesene bránila.

Max zahliadol nejaký pohyb kútikom oka a ihneď vedel, že sa niečo deje. Najprv videl, že sa zase bozkáva s niekým iným, no potom to už začalo byť vážne. Chalan jej dokonca vylepil!
Nazúrene sa odtrhol od Sam, ktorá zostala ako prikovaná stáť v strede parketu a s vyvalenými očami sledovala Maxa, ako mieri k Amy a nejakému chalanovi.
„Hej ty! Máš nejaký problém?!“ oslovil toho neznámeho a poklopkal mu po pleci, keď sa neotáčal.
„Ja nie, ale ak s tým neprestaneš, tak ho budeš mať ty!“ odsekol chalan, lebo Max ho hodnú chvíľu musel klopkať po pleci.
„Okamžite ju pusť. Je tu so mnou,“ vyhlásil Max.
Sam, ktorá sa približovala k nim, aby tiež Amy pomohla, sa zarazene zastavila, keď počula, čo Max povedal.
„Asi si ma nepochopil,“ neznámy sa dokonca postavil a nehybnú Amy oprel o pult ako vrece zemiakov.
„Zrejme ty mňa si nepochopil,“ povznesene sa usmial Max, napriahol sa a vrazil domu chalanovi päsťou rovno do tváre. Potom sa nad neho postavil a s úsmevom si utieral ruku obrúskom zo stola, kým ten druhý ležal na zemi a stonal.
„To vieš, čierny pás sa niekedy vyplatí,“ uškrnul sa Max a vzápätí vzal Amy do náručia.
Obrátil sa a zbadal, že neďaleko stojí Sam a sleduje jeho počínanie. „Môžeš tu zostať. Odnesiem ju domov,“ oznámil jej a vykročil k dverám.
Obaja vedeli, čo to znamená. Už sa nevráti a neodvezie ju domov, ako sľúbil. So zmiešanými pocitmi sa radšej vydala hľadať Madison.

Max zatiaľ vykročil k autu a už z diaľky ho otvoril. Potom položil svoju zverenkyňu na predné sedadlo a sám si sadol za volant. Keď naštartoval a vyrazil, hlava jej spadla nabok, rovno na jeho plece! Zahryzol si do pery a najradšej by ju zobudil, aby si sadla normálne, no vedel, že je to nemožné. Preto sa radšej ponáhľal k jej domu.
Keď zastavil pred obrovskou vilou, vypol motor a vytiahol ju z auta.
Preplieskal ju po tvári, aby sa prebudila. Rozhodne ju nemienil vyniesť až do jej izby!
„Č-čo je?!“ zvolala zmätene, keď sa konečne prebrala.
„Nič!“ odvrkol Max nevrlo. „Bohužiaľ, odtiaľto musíš ísť po svojich. Rozhodne sa nebudem...“ No než stihol dopovedať, Amy opäť tvrdo zaspala.
„Dočerta, aj s ňou!“ zahundral a vzal ju do náručia, aby ju nakoniec predsa len vyniesol do izby, aj keď sa dušoval, že to neurobí.
Vchodové dvere boli prekvapivo odomknuté, zrejme obyvatelia domu čakali, že Amy sa vráti neskoro. Max pokrútil hlavou a s hlbokým vzdychom sa vybral hore. Po ceste začal triasť svojím bremenom, aby sa prebrala a ukázala mu svoju izbu.
„Prečo ma budíš?!“ zamrmlala podráždene.
„Kde je tvoja izba?!“ vyštekol nepríjemne.
Útrpne privrela oči a takmer nevládnym prstom ukázala na dvere, na ktorých bolo napísané „Princeznička“.
Prevrátil očami a kopol do dverí, lebo si nevedel predstaviť, ako inak by ich otvoril. Keď bol vo vnútri, zaujalo ho rozmiestnenie izby a takisto ho prekvapilo, že jej izba nie je ani zďaleka taká ružovučká a dievčenská, ako očakával. Samozrejme, bolo vidieť, že tu býva žena, ale táto skutočnosť nebila tak prenikavo do očí.
Zahryzol si do pery, keď ňou zase pomykal, aby jej oznámil, že je v poriadku vo svojom dome.
„Ďakujem ti, miláčik. Neviem, ako by som sa sem sama dostala,“ zatiahla maznavo.
Zmeravel a jeho chladný hlas odvetil: „Ja nie som Mark. Som...“
„Myslíš si, že to neviem?“ zasmiala sa poriadne podgurážene. Natiahla sa k nemu a zašepkala mu do ucha: „Mark nemá také svaly ako ty, Max.“
Zhypnotizovala ho jeho blízkosť a taktiež jej ruka, ktorá pristála na jeho ramene, pretože aj keď sa snažil to doteraz nevnímať, Amy bola predsa len veľmi krásna a zmyselná. Musel si to všimnúť, koniec koncov ako každý chlap.
„Ja... mal by som ísť,“ vyjachtal ako malý chlapec, ale ona sa iba usmiala, pohodila vlasmi a priblížila sa k nemu. Vzápätí sa ich pery dotkli.
Bol to preňho neuveriteľne vzrušujúci zážitok, k čomu sa pridal aj fakt, že ho pobozkala priamo vo svojej izbe. Po chvíli prevzal iniciatívu, ale práve keď sa prebral z otupenosti a začal spolupracovať, uvoľnila sa mu v náručí a on si uvedomil, že zaspala.
Opatrne ju nadvihol a uložil do postele. Potom ju prikryl a poslednýkrát na ňu pozrel. V spánku vyzerala ako anjel, ktorým ani zďaleka nebola. Rada ľuďom ubližovala a to sa mu nepáčilo. Po chvíli sa obrátil a vyšiel von.

„Amy? Amy! Amarantha!!“
„Koľko ráz som ti hovorila, že ma tak nemáš volať?!“ vyrútila sa Amy na Sam.
„No prepáč, ale už tu na teba hučím asi pol hodinu!“ ohradila sa Sam a hodila po nej ublížený pohľad. „Pýtala som sa ťa, kedy dnes zdrhneme, aby sme sa vyhli tomu testu!“
Amy prekvapene zažmurkala. „Ty chceš utiecť?? Ty? Samantha Kerriganová chce utiecť pred testom?“
„Netvár sa tak prekvapene. Som si istá, že to nezvládnem! Tu nejde o školské vedomosti, ale o prax! A ty vieš, že mne skoro nič nešlo tak dobre ako tebe a Madison. A vôbec čo ti dnes je? Myslela som si, že po nedeli už budeš v pohode.“
„Čo to má spoločné s nedeľou?“
„No predsa to, že si mala celý deň na to, aby si sa vyspala a konečne sa dostala z toho „opojenia“! odfrkla si Sam.
„Celý včerajšok som prespala a zobudila som sa dnes o tretej ráno,“ odvetila Amy zívajúc pri tom.
„Ty si ale nechutná,“ pokrútila rusovláska hlavou.
Bol krásny letný deň a obe sedeli na lavičke v parku. Pred desiatimi minútami zvonilo na obednú prestávku, ale ani jedna nebola hladná. Zdalo sa, že nikto nemá také problémy ako ony dve. Zrejme žiadny človek, ktorý okolo nich prešiel, nemusel riešiť dilemu, či dnes spraví skúšku v supertajnej organizácii, aby sa potom mohol stať pre ňu pracujúcim špiónom.
Zdanie však občas klame, pretože sa k nim práve blížilo dievča v tom istom veku a tiež vyzeralo, že sa v noci poriadne nevyspalo.
„Dobré ráno,“ pozdravila ich Madison a vyčerpane klesla vedľa nich, avšak zle odhadla vzdialenosť a namiesto na lavičke sa ocitla na zemi.
Nič si z toho však nerobila a pohodlne sa pri nich rozvalila takmer na chodník.
„A tebe je zas čo, Madison?!“ okamžite sa do nej pustila Sam, pretože jasne videla, že s tými dvomi dnes nebude žiadna poriadna reč.
„Nič, len som sa dobre nevyspala,“ zívla Maddie a otupene sa zahľadela do diaľky.
„Ale nehovor! Prišla si na obed, čo znamená, že si spala minimálne do jedenástej a ty hovoríš, že nie si vyspatá?! Bože, dnes ste obidve strašné!“ rozčuľovala sa Sam.
„Upokoj sa a prestaň tak kričať!“ napomenula ju Madison.
„Mali ste predsa celý deň na to, aby ste tú opicu prekonali, ale vy nie! Musíte s tým prísť aj do školy!“
„Môžeš s tým prestať?“ zatiahla Amy unavene a tiež sa radšej natiahla na zemi. Dnes nebola tak perfektne oblečená ako zvyčajne. Mala oblečené pokrčené rifle s nejakým starým svetrom. Avšak aj napriek tomu, že nebola namaľovaná, mala otrasné oblečenie a žiadne líčenie, vyzerala dobre.
„Viete čo?! Ja odchádzam, lebo s vami sa to dnes nedá!“ urazila sa Sam, zdvihla sa a energickým krokom sa pustila späť do školy.
„Čo myslíš, že bude robiť?“ zatiahla Amy.
„Knižnica,“ odvetila Madison stručne, ale aj tak si pri tom slove obe povzdychli s pochopením.
Ležali tam hodnú chvíľu. Amy oddychovala na trávniku a Madison mala hlavu položenú na obrubníku chodníka. Bolo jej jedno, že sa zašpiní, pretože sa aj tak asi dva dni neumývala. Jednoducho na to nemala chuť.
Na chvíľu asi aj zaspala, ale potom sa zase prebudila na zvláštny pocit, že ju niekto pozoruje. Pomaly otvorila oči a musela niekoľkokrát zažmurkať, či sa jej niečo nesníva. Nad ňou sa totiž skláňal nejaký chalan. Určite bol starší a oveľa vyšší, ale hľadel na ňu nejako čudne, obočie mal zvraštené.
„Čo chceš?!“ oborila sa naňho Amy, ktorá sa na to zmohla prvá. „Predsa som všetkým jasne povedala, že nechcem, aby ma dnes otravovali!“
„Neviem, či ti to už niekto povedal, ale si nejaká domýšľavá,“ prekvapil ju chalan, až sa zdvihla zo zeme a posadila sa vyvaľujúc naňho oči.
„Neprišiel si za mnou?“ čudovala sa.
„Ty si tuším... Amarantha Rogersová?“
„Okej, keď ma teda nepoznáš, načo si prišiel?!“ spýtala sa Amy podráždene.
„Za Madison predsa,“ nadvihol obočie a opäť sa obrátil k spomínanej, ktorá dosť ťažko vnímala ich rozhovor.
„Si Madison Woodmorová, nie?“ obrátil sa k tmavovláske.
„Myslím... myslím, že áno,“ dostala zo seba Madison, pretože jej bolo veľmi čudné naňho pozerať zdola. Ešte stále sa totiž nepostavila zo zeme.
„Samozrejme! Inú odpoveď som ani nečakal,“ usmial sa a ona si pomyslela, že má ten najkrajší úsmev.
„Prepáč, ale... my sa poznáme?“ spýtala sa zmätene.
Úsmev mu akosi zamrzol a on celý stuhol. „Ty si na mňa nepamätáš?“
„Noo... pravdupovediac... nie,“ zahryzla si do pery a snažila sa, aby jej spomalený mozog trochu zapracoval.
„V sobotu na pláži. Stretli sme sa tam, chvíľu sme sa rozprávali a potom sme sa...“ zarazil sa, keď sa naňho dívala čoraz nechápavejšie.
Zamračil sa a vzápätí sa nahnevane postavil. „Vieš čo?! Nechápem, prečo som si myslel, že si iná. Si rovnaká ako všetky! Vykašli sa na to!“
Schmatol batoh a rýchlo odkráčal preč.
„Čo tu ten ryšavec chcel?“ okamžite sa ozvala Amy.
„Nevolaj ho tak!“ inštinktívne ju napomenula Madison, ani sama nevedela prečo. „Odkiaľ by ma tak mohol poznať??“
„Možno máš už aj ty obdivovateľov,“ zamrmlala Amy, ale vzápätí sa aj zasmiala, pretože to považovala za dobrý vtip.
Maddie sa už nestihla ohradiť, pretože práve vtedy zazvonilo. Obe sa bez jediného slova pobrali do veľkej nenávidenej budovy nájsť Samanthu, ktorá určite trčala v knižnici alebo v labáku.