Bella noverca XLV.kapitola

Anotace: v poslednej dobe nemám toľko učenia, takže mám viac času na písanie, názov kapitoly - Pri jazere... a ozaj, všetkým ďakujem za tipy ;)

Sbírka: Bella noverca

XLV.kapitola – Pri jazere

Robynne zišla dole a ponáhľala sa von veľkými vchodovými dverami, aby na ňu lord pridlho nečakal. Nechcela si to pripustiť, no po jeho chladnom odmietnutí, kedy neprijal jej bozk, sa veľmi obávala, čo sa deje. Srdce jej zvierala akási ľadová ruka pochybností a strachu, že už o ňu Wayne nemá záujem. Je možné, že by sa jej už nabažil a teraz len hľadá nejaký spôsob, ako ju vylúčiť zo svojho života? Úpenlivo sa začala modliť, aby to nebola pravda. Pomaličky už totiž začínala zisťovať, že bez Wayna nielenže nemôže žiť, ale ho aj ľúbi. Bola to jej prvú skúsenosť s láskou, ktorá sa ešte len objavila a zatiaľ nesmelo rozprestierala svoje krehké krídla sťa motýľ, kým ju pohltí celú.
Robynne pri týchto desivých a zároveň krásnych myšlienkach napokon dorazila až k stajniam, kde už na ňu čakal lord McCalden.
Pohľad jej zmäkol, keď videla, že je dokonale upravený a hádam ešte nikdy nebol príťažlivejší. Dlhé vlasy, ktoré mu od ich zoznámenia značne podrástli, si zviazal čiernou stuhou, obliekol si modrý kabátec, nohavice a svaly na nohách mu obopínali vysoké jazdecké čižmy. Díval sa na ňu prenikavými modrými očami a ona v duchu zavzdychala. Božemôj, len aby ich vzťah nechcel ukončiť! Nevedela si totiž ani predstaviť svoj život bez neho, keď už jej raz dal okúsiť, aká silná môže byť vášeň a láska.
„Tak ste prišli,“ prehovoril prvý.
„Áno,“ hlesla, ešte stále si ho premeriavajúc.
Bez ďalších slov pristúpila k Artexovi a chytila sa sedla. Wayne ju zozadu podoprel a ona poľahky vyskočila na žrebcov široký chrbát. Samozrejme, keďže nemala jazdecký oblek, nemohla sedieť obkročmo. Bola predsa dáma.
Keď sa aj Wayne vyšvihol na Cryosa, obaja sa naraz pohli dopredu.
Netušila, kam ju vedie, nechala to na ňom.
Po chvíli však zisťovala, že sa vybrali rovnakou cestou, ktorá sa pre nich stala osudovou, keď sa ich koč prevrátil. Robynne však dúfala, že ju lord nevedie do toho robotníckeho domčeka, kde zažila iba bolesť a skľúčenie. Radšej by dala prednosť peknej prechádzke.
Vonku sa už totiž naplno hlásila jar. Slniečko svietilo, vtáky štebotali, tráva sa zelenala a kvety sa rozhodli pokryť každý kúsok zeme. Tento rok trvalo dlho, kým zem ožila, no keď sa tak stalo, už nedovolila zime vrátiť sa. Bolo dokonca tak teplo, že Robynne už začínala pociťovať horúčavu v tenkom kabátiku, ktorý si prehodila cez plecia. Nevedela však, či to spôsobilo slnko alebo pohľad na Wayna, ktorý vyzeral na bielom žrebcovi neuveriteľne mužne.
Zrazu zachytil jej pohľad a usmial sa na ňu. Cítila sa ako školáčka, prichytená pri niečom nekalom.
„Kam ma to vediete?“ odvážila sa spýtať, keď sa cesta predlžovala a ticho jej začínalo byť nepríjemné.
„Uvidíte. Ručím vám však za to, že sa vám tam bude páčiť,“ odbil ju a ešte zrýchlil.
Cryosovi nerobilo problém ísť takým prudkým cvalom, ale Artex už pociťoval únavu. Robynne dúfala, že vydrží aspoň do konca cesty.
Po dvoch hodinách Wayne zabočil do lesa a ďalej sa už predierali hustým porastom jeden za druhým. Napokon však predsa len dorazili na miesto, ktoré určil za cieľ.
Wayne zoskočil z koňa a priviazal ho ku stromu. Potom podišiel k Robynne a podal jej ruku, aby jej pomohol, kým ona očarená sedela na Artexovi a očami hltala krásnu scenériu, ktorá sa naskytla jej očiam.
Stáli na kraji jazera, ktoré bolo také veľké, že sa nedalo dovidieť z jedného konca na druhý. Les ho obkolesoval zo všetkých strán a vytváral tak intímnu tichú atmosféru. Hladina bola pokojná, bez jediného rozčerenia, iba sem tam zbadali labute a kačky, ktoré takisto vítali jar po svojom.
Robynne s povzdychom položila ruku do Waynovej ponúknutej dlane a zoskočila do prírodného koberca trávy a sedmokrások.
„Och, Wayne! Je tu tak krásne!“ zvolala obdivne a podišla k vode. Vyskúšala jej teplotu, ale bola ešte príliš nízka, aby sa v nej dalo kúpať. Nečudo, veď jar sa ešte len ozvala.
„Dúfal som, že sa vám tu bude páčiť, Ranny,“ usmial sa mäkko a nežne sa na ňu zadíval.
Všimla si jeho pohľad, pristúpila k nemu a natiahla sa, aby mu položila ruky okolo krku.
Zažmurkal.
„Celý deň čakám, kedy ma už konečne pobozkáte, Wayne,“ usmiala sa naňho.
„Myslel som si, že...“
„Áno?“
„Domnieval som sa, že sa na mňa hneváte,“ poznamenal s neistotou v hlase.
„Hnevať sa?“ zasmiala sa. „Nemám na to dôvod.“
„Včera som sa k vám správal...“
„Psst, nehovorme už o tom,“ položila mu prst na pery a pritisla svoje pery na jeho.
Z úst mu unikol ston úľavy. Objal ju okolo pása a prudko si ju k sebe privinul. „Ranny...“ vzdychol, keď ho jemnými rukami začala hladiť po chrbte. Svaly sa mu napínali a premohla ho neuveriteľná túžba.
„Nevzpierajte sa, Wayne...“ šepkala, ale keď nereagoval, odtiahla sa od neho. „Ibaže... by ste ma už nechceli,“ povedala bolestne a obrátila sa k nemu chrbtom. Uprene sa zadívala ponad vodnú hladinu kamsi do diaľky.
„Panebože, Ranny, naozaj si myslíte, že by som bol schopný vás odmietnuť. Túžim po vás každým dňom viac!“ zvolal a pristúpil k nej, aby jej mohol položiť ruky na jej štíhly driek.
Oprela sa o jeho hruď. „Prečo ma teda odmietate?“
„Včera som k vám bol nespravodlivý. Mal som pocit, že... že si nezaslúžim vaše bozky a objatia, kým vám to nejako nevynahradím. Preto som vás vzal sem. Myslel som si, že sa vám tu bude páčiť,“ vysvetlil jej.
S úľavou sa zasmiala. „Je tu prekrásne! A chcem, aby ste vedeli, že sa na vás nemôžem hnevať. Každý má občas zlú náladu, to chápem.“
Očarene pokrútil hlavou. Môže byť niekto taký čistý a anjelský ako je jeho Robynne? Jeho? Preboha, ako to na ňu myslí?! Zamračil sa a vyhnal si tieto dotieravé myšlienky z hlavy. Robynne mu nepatrila a nebola jeho manželkou, čo rozhodne zmeniť nechcel. Takto mu to vyhovovalo.
Ona sa oňho zatiaľ opierala a v snahe objať ho ešte mocnejšie, vsunula svoje ruky pod jeho kabát a pevne sa k nemu pritisla.
Netušila, že jej dotyky ho vzrušili. Zdalo sa mu, že je od jej krásneho tela úplne závislý, pretože po nej zase zatúžil. Avšak po nočnej prestávke, kedy sa na ňu bez príčiny hneval, sa tomu ani nedivil.
Dlhými prstami zablúdil na jej chrbát až ku gombíkom na krásnych belasých šatách. Uvedomila si, čo robí, až keď polovicu z nich rozopol. Odtiahla sa od neho.
„Wayne?“ spýtavo naňho pozrela.
„Nemôžem si pomôcť, Ranny,“ zastonal a uvoľnil aj posledný gombík.
„Ale tu?“ poobzerala sa okolo seba a pohľadom zamierila k labutiam, ktoré plávali neďaleko brehu.
„Tie o nás nikomu nepovedia,“ zasmial sa chrapľavo.
„Dúfajte, že nie!“ pohrozila mu prstom a pozorovala, ako si vyzlieka kabátec.
„A nebude nám zima?“ odvážila sa mu položiť nesmelú otázku.
„Ja vás zahrejem,“ vyhlásil sebavedome a stiahol si z nôh aj čižmy. Potom si ju k sebe privinul a horúcimi perami sa dotkol jej ramena. Unikol jej hlasný výdych.
Zavrtela sa, keď skĺzol nižšie, sťahujúc jej rukáv šiat, aby sa dostal k jej prsiam. Chvela sa očakávaním a nechala ho, aby jej šaty vyzliekol úplne. Zošuchli sa na zem a vytvorili okolo nej belasé jazierko. Zostala pred ním stáť iba v čipkovej vyzývavej košieľke, ktorá ho ešte viac vzrušila. Jediným pohybom ju roztrhol, aby sa dostal k jej zmyselnému telu.
Zatiaľ čo jej bozkával prsia, prešiel skúsenými prstami po jej stehne a ruku všuchol medzi nohy. Prehla sa a hlasno zastonala.
Jeho nehanebne smelý čin ju priviedol takmer do šialenstva. Stratila všetky zábrany a strach z toho, že ich tu niekto uvidí, z nej opadol.
Rýchlo mu rozopla košeľu, pretože zatúžila dotýkať sa ho rovnako ako on jej. Rukami vkĺzla pod bielu látku a začala mu krúživými pohybmi hladkať svaly na hrudi. Začula jeho slastný ston a takisto videla, že mu stuhli bradavky presne tak ako jej.
Stihla mu ešte rozopnúť nohavice, kým ju nezačal cielene dráždiť medzi nohami, až mala pocit, že stráca pôdu pod nohami. Podlamovali sa jej kolená, zvíjala sa pod jeho skúsenými prstami a túžila po vyvrcholení, keď odrazu prestal, odstúpil od nej a nechal ju tam stáť samu, roztúženú a napoly vyzlečenú.
Zamrmlala niečo na protest a napoly otvorila oči. Videla, ako rýchlo prestiera na trávu svoj kabát a horúčkovito si vyzlieka nohavice. Zahliadla ešte jeho vztýčený úd, keď tu ju zrazu vzal do náručia, ľahol si na chrbát a ju nechal ležať na svojej hrudi.
Prekvapene zažmurkala a oprela sa rukami o jeho ramená.
„Č-čo?“ zmohla sa iba na jediné slovko. Medzi stehnami jasne cítila jeho pulzujúce mužstvo, ktoré sa už nevedelo dočkať, kedy do nej konečne vnikne.
„Je to veľmi nepohodlné a ja nechcem, aby som vám svojou túžbou zničil vašu krásnu pokožku,“ vysvetľoval netrpezlivo a snažil sa ju nasmerovať tak, aby so do nej čím skôr ponoril.
„Vezmite si ma, Ranny. Prisahám, že už dlhšie to nevydržím,“ zaúpel a ona, vidiac jeho neskutočnú túžbu, urobila mu po vôli. Posadila sa na jeho úd a nechala ho do seba preniknúť až po samý koreň.
Obaja naraz zastonali. Opäť sa z neho celá vytiahla a zase dosadla tak hlboko, ako sa len dalo. Svojimi pomalými pohybmi ho rozdráždila až na pokraj šialenstva. S revom jej schmatol boky a prinútil ju zrýchliť tempo. Ich stony sa začali meniť na hlasné výkriky, ktoré ešte priberali na intenzite. Začuli špľachot a gagotanie. To vodné vtáky vzlietli od strachu, čo za strašný krik sa to ozýva z brehu.
Milenci si to však nevšímali. Spoločne sa hnali do sladkej záhuby, ktorá sa dostavila o pár sekúnd a obaja sa na krátky okamih ocitli v nebeských výšinách, kam ich doviedla spoločná vášeň.
Po vyvrcholení Robynne sťažka dopadla na Waynovu hruď a snažila sa polapiť dych. Aj on mal s upokojením značné problémy.
„Bolo... to... úžasné,“ vytisol zo seba a vychutnával ťažobu jej krásneho tela na svojom.
Niečo zamrmlala, no nevyšli z nej žiadne slová. Cítila sa veľmi vyčerpane.
Usmieval sa a pritískal ju svojimi mocnými rukami k sebe. Po niekoľkých minútach, keď sa ako-tak spamätala, zdvihla hlavu a unavene otvorila oči.
Zasmial sa. „Nemáte pocit, že to ja by som sa mal cítiť vyčerpaný? Vy ste si ma tak vášnivo vzali.“
„Nemyslím, že by vám to prekážalo,“ nadvihla obočie a pokúsila sa prekotúľať nabok, ale on ju zadržal.
„Zostaňte takto,“ požiadal ju.
„Viete, aké je to nepohodlné?“ zamračila sa, neschopná ani úsmevu.
„Tak potom som veľký sebec, ale aj tak chcem, aby ste takto zostali,“ objal svojimi nohami tie jej.
Pokúsila sa vysloviť nejaký protest, no už nevládala vzpierať sa. Uvelebila sa na ňom a po chvíli obaja tuho zaspali.