Bella noverca LV.kapitola

Anotace: po dlhšom čase konečne pridávam ďalšiu časť... na konci nastane dôležitý zvrat v deji ;) dúfam, že sa nebudete pri čítaní veľmi nudiť :)

Sbírka: Bella noverca

LV.kapitola – Oznámenie

Dalia zmeravela a Finley, ktorý si nemohol nevšimnúť jej nečinnosť, zdvihol hlavu. Zachytil jej pohľad a sledoval ho, až kým mu pohľad nepadol na lady McCaldenovú.
Prekvapene zažmurkal a okamžite sa od Dalie odtiahol. Neuvedomil si, že ju nechal stáť samu a odhalenú.
Všetci traja na seba hodnú chvíľu civeli, až kým sa prvá nespamätala Robynne. So stiahnutým hrdlom sa od nich odvrátila a chcela sa rýchlo vrátiť dolu.
Pred malou chvíľou sa odtiaľ vytratila s úmyslom ísť sa hore trochu upraviť, aby pri Waynovom oznámení vyzerala dostatočne dôveryhodne.
Bezstarostne vybehla po schodoch, no keď sa jej pred očami naskytol ten výjav, nemohla sa ani pohnúť. Dokonca nechtiac zhíkla, hoci vedela, že sa nemôže prezradiť. Nemohla si však pomôcť. Bola to tá najnepravdepodobnejšia scéna, akú by čakala. Lord Gallagher, večný sukničkár, ktorého tvár takmer neustále zdobil úškrn, a Dalia McCaldenová, o ktorej bolo všeobecne známe, že tohto muža nemôže ani vystáť. A odrazu ich zbadá na opustenej chodbe, pričom sa bozkávajú tak vášnivo, až by sa dali nazvať skrytými milencami!
Nečudo, že jej nohy v tom okamihu priam vrástli do zeme! Ešte nikdy ju nič tak neprekvapilo.
Teraz chcela rýchlo odísť, aby sa nemusela dívať do ich vystrašených tvárí a určite netúžila po ďalších Daliiných výčitkách.
Aj Dalia sa však spamätala presne vtedy, kedy Robynne. Prudko sa vzpriamila. Vzápätí si uvedomila svoju nahotu. Ihneď si stiahla sukňu nadol, vrhla rýchly pohľad na Finleyho, v ktorého očiach sa zračilo previnenie a rozbehla sa za unikajúcou macochou. Nie! Nedovolí jej, aby ju pred všetkými strápnila! Bola totiž presvedčená, že tá žena mieri do plesovej sály, aby všetkým prezradila, čoho svedkom sa pred chvíľou stala.
„Počkajte!“ skríkla hlasno, aby ju zastavila. Macocha ju však nepočúvla, iba čo ešte viac zrýchlila krok.
Teraz sa už Dalia rozbehla ozlomkrky. V spoločnosti bola už teraz dosť neobľúbená, ale keby sa niekto dozvedel, že ju prichytili s lordom Gallagherom in flagrante delicto, tak by sa rovno mohla zahrabať vo svojej izbe naveky!
Príležitosť na dolapenie zbadala práve vtedy, keď Robynne prechádzala okolo dverí pracovne.
Urobila teda ešte jeden dlhý krok, schmatla macochu za lakeť a doslova ju vtiahla dovnútra.
Prudko za sebou zabuchla dvere a v miestnosti nastalo hrobové ticho.
Obe ženy zastali naproti sebe a na oboch bolo vidieť, že sa snažia lapiť dych. Naháňačka sa skončila a Dalia vyhrala. Vedela však, že zatiaľ je to iba malé víťazstvo a tak si musí dobre premyslieť, akými vyhrážkami macochu zastraší, aby nič neprezradila.
Až po chvíli pochopila Robynnin rozpačitý výraz a tiež zdvihnuté obočie. Uvedomila si, že pri tom všetkom zabudla na vonkajšie úpravy a teraz pred ňou stála s odhalenými prsiami – dôsledkom jej a lordovej spoločnej vášne.
Dalia sa rýchlo odvrátila a narýchlo zviazala šnúrky na živôtiku, aby zakryla aspoň to najdôležitejšie.
„Tak kam ste si mysleli, že pôjdete?!“ oborila sa na Robynne vzápätí. Už nechcela nič predstierať. Konečne si to s macochou vybaví zoči-voči!
„Č-čože?“ vyjachtala Robynne ešte stále zmätená.
„Nehrajte sa na neviniatko! Veľmi dobre som vytušila, čo máte v pláne!“ kričala Dalia. Ako sa opovažuje ešte sa aj tváriť prekvapene?!
„Ak máte na mysli ten... ehm... incident, tak som nič nevidela!“ zvolala Robynne prudko zakrútiac hlavou.
„Pche! Samozrejme, že ste všetko videli! Zbadali ste mňa a toho nechutného lorda! Kiežby som nebola taká slabá!“ zvolala Dalia, hnevajúc sa sama na seba.
Robynne prekvapene zažmurkala. „Myslela som, že...“
„Viem veľmi dobre, čo ste si mysleli! Považovali ste nás dvoch za milencov!“ obvinila ju.
„Znova vám opakujem, že som sa tam zjavila nechtiac. Šla som do svojich komnát. Nechcela som vás... sledovať,“ zmohla sa Robynne na obranu.
„Ešte to by tak chýbalo! To by bolo vaše posledné! Teraz by som však rada prešla k veci. Ak si myslíte, že som nevybadala váš zámer, tak sa veľmi mýlite!“
„Môj zámer?“ naprázdno preglgla Robynne.
„Ach, tá vaša predstieraná nevinnosť ma vždy dráždila, ale teraz sa naozaj nehodí! Chceli ste ma strápniť, však?! Po tom, ako som vám robila zo života peklo, by ste chceli konečne raz zosmiešniť aj mňa. Všetci by sa dozvedeli, čo sa stalo a vy by ste sa mohli smiať s nimi, kým mňa by každý považoval nie za starú dievku, ale ľahkú ženskú!!“ vrieskala Dalia tak hlasno, až sa Robynne bála, že sa nakoniec prezradí aj sama. Ešteže hudba, ktorá sa zdola ozývala, bola taká hlasná!
„Preboha, čo to vravíte?“ zhrozila sa Robynne, keď jej došlo, z čoho ju vlastne obviňuje. „Nikdy by som niečoho takého nebola schopná! Chcela som vás iba nechať osamote, aby ste...“ nedokončila a opäť zrozpačitela.
„Hádam len si nemyslíte, že vám uverím?! Viem o vás veľmi veľa a preto je môj názor na vás taký, aký je. Podľa mňa ste totiž len mocibažná chudera, ktorá prekabátila starého muža, aby zdedila veľký majetok iba preto, že už nechcela žiť v malom ošarpanom dome v meste!! Tak!“
Robynne sa zhlboka nadýchla a privrela oči. Daliine urážky ju tak neprekvapili, skôr ju zarazilo, že jej zarytá nepriateľka o nej uvažovala ako o pomstychtivej osobe. Taká predsa nikdy nebola! Možno urobila zopár chýb, no nikdy by takého strašného činu nebola schopná. Nemohla by očierňovať dobré meno McCaldenovcov, takisto ako Daliine meno, aj keď jej táto žena od prvého dňa na panstve strpčovala život.
„Už ste skončili?“ spýtala sa, keď nastalo ticho. Jej hlas veľmi ochladol.
Dalia zarazene prikývla, sťažka dýchajúc od veľkého rozrušenia.
„V poriadku. Teraz je rad na mne. Ak ma považujete za ctižiadostivú meštianku, dobre. Ak si o mne myslíte, že som vášho otca zviedla, ani to vám nevyčítam, ale žiadam vás, aby ste mi neprikladali činy, ktorých by som sa nikdy nedopustila. V žiadnom prípade by som nebola schopná vás odhaliť. Vzťah medzi vami a lordom Gallagherom je iba vaša súkromná vec, do ktorej sa ja nemôžem starať, takisto ani ostatných do tejto záležitosti nič nie je.
Pred chvíľou som nemala v úmysle nič také, z čoho ste ma obvinili. Zaujímam sa iba o vlastné záležitosti a ak sa aj do niekoho zastariem, potom je to z náklonnosti k danej osobe. Viem, že ma nemáte rada už do začiatku, dávali ste mi to dostatočne často najavo, avšak prosím vás, aby ste svoju nenávisť neprejavovali aspoň v spoločnosti druhých ľudí. A teraz ma ospravedlňte. Musím sa vrátiť k hosťom.“
Po dlhom monológu, ktorý obsahoval pravdepodobne najviac slov, aké kedy vyslovila naraz, opustila miestnosť a nechala Daliu samu. Tej v hlave zneli jej zdvorilé slová. Nevedela, či jej má uveriť, no nemala inú možnosť. Všetko teraz záviselo od jej „drahej“ macochy, ktorá ju pred chvíľou rozhodne prekvapila.
Pomalým krokom sa pobrala na chodbu, kde bola prichytená. Prekvapilo ju, že lord Gallagher tam ešte stále stojí. Dokonca sa nervózne prechádzal hore-dole a zdalo sa, že jeho večný pokoj sa kamsi vytratil.
Keď ju zbadal, prudko zastal a spýtavo sa na ňu zahľadel. Nič nevravela, tak nakoniec prehovoril prvý: „Povie o nás niekomu?“
Dalia nahnevane prižmúrila oči. Jej hnev nepramenil z jeho nezainteresovaného postoja, ako skôr z jeho opovážlivých slov. Ako to myslel, keď sa pýtal, či macocha povie niekomu „o nich“?! Oni dvaja spolu predsa nič nemali! Správal sa, akoby mu patrila a on si na ňu mohol nárokovať, kedy chcel. Vzápätí si zahanbene uvedomila, že na to aj mal dôvod, keďže pred chvíľou sa mu len kvôli jemnému naliehaniu priam vrhla okolo krku! Nehanebne prijímala jeho dotyky, ktoré ju tak veľmi vzrušovali a chcela viac a viac! Čo sa to len s ňou stalo? Veď ho tak nenávidí! Musí si ho držať čo najďalej od tela!
„Prepáčte, ale asi som dobre neporozumela vašim slovám! Zdalo sa mi to alebo ste sa naozaj opýtali, či tá žena povie niekomu „o nás“?!
Prekvapene zažmurkal. „Nechápem...“
„A práve v tom je ten problém! Absolútne nič nechápete! Pretože, keby ste niečomu rozumeli, tak by ste vedeli, že my dvaja spolu vôbec, ale vôbec nič nemáme. Práve preto vás vyslovene žiadam, aby ste sa prestali vyjadrovať v množnom čísle!“
Zdalo sa, že jej výbuch ho ohromil, keďže zostal stáť ako obarený a neveriacky na ňu vypliešťal oči.
Mala teda príležitosť pokračovať. „A okrem iného si už neželám, aby ste sa ku mne čo i len priblížili. Vaša spoločnosť mi nie je príjemná, ako ste už určite vybadali. Takže zbohom! Dúfam, že sa už neuvidíme.“
Mienila odísť do svojej izby, aby sa upravila a mohla sa zase vrátiť na slávnosť, no on sa jej odrazu postavil do cesty.
„Čo ešte chcete?!“ vyrútila sa naňho, zbierajúc posledné zvyšky sebaovládania.
„Čo chcem?“ zasmial sa a zrazu pôsobil až priveľmi uvoľnene. Počiatočný šok opadol a tak sa zase mohol vrátiť k svojmu arogantnému vystupovaniu. „Iba pripomenúť vám, aby ste nehovorili nezmysly. Neuveril som totiž ani polovici z toho, čo ste mi pred chvíľou vykričali do tváre. Viem, že ma chcete, slečna McCaldenová! Zúfalo po mne túžite, preto vám neurobím tú radosť, aby ste sa zase stali nevýraznou ženou. Pri mne objavíte, čo je to zmyselnosť a vášeň. Ešte sme totiž len na začiatku našej spoločnej púte,“ rozrehotal sa.
Hodnú chvíľu naňho iba civela, potom sa s hysterickou zúrivosťou vrhla naňho a päsťami ho búchala do hrude. „Och, ako vás len nenávidím, vy jeden odporný povýšenecký lord!“
Rozosmial sa, čo ju rozdráždilo ešte väčšmi a taktiež ju rozboleli ruky, keď si odierala hánky o mužnú svalnatú hruď. Najviac ju však nahnevalo, že jej telo po ňom zase zatúžilo, keď sa ocitli tak blízko seba. Túžila dotýkať sa jeho nahých svalov tak intenzívne, až sa zhrozene od neho odtiahla a rozbehla sa do svojich komnát, aby mu už nemusela čeliť.
Akonáhle za sebou zatresla dvere, Finley prestal predstierať smiech a vyčerpane sa oprel o stenu. Privrel oči a snažil sa dostať svoje rozbúrené telo pod kontrolu. Tak veľmi tú ženu chcel! Netušil, kedy a odkiaľ sa vzala tá strašná túžba, no práve ona ho zbavovala jasného myslenia. Napriek tomu, že bola sestrou jeho najlepšieho priateľa, nemohol si pomôcť. V duchu sa zaprisahal, že urobí čokoľvek, aby bola jeho. Aby vzdychala v jeho náručí, kým on si ju bude vášnivo brať!

Robynne sa vrátila do sály krátko pred polnocou. Wayne jej totiž sľúbil, že keď hodiny odbijú dvanástu, všetkým prezradí ich zámer vziať sa. Stanovená hodina jej pripadala neskutočne romantická, dokonca vyhnala z hlavy nepríjemné myšlienky a tešila sa z nadchádzajúcej chvíle, kedy sa stane oficiálnou snúbenicou lorda McCaldena. Toho McCaldena, ktorého skutočne milovala. Konečne sa vydá za muža z lásky a nie zo sebaobetovania a obyčajnej úcty.
Keď však zastala vo veľkých dverách, vedúcich do miestnosti, hodiny ukazovali ešte len trištvrte na dvanásť. Na veľký okamih si teda bude musieť ešte počkať.
Pohľadom pátrala po Waynovi a snažila sa ho nájsť v tom veľkom dave. Zbadala ho na tanečnom parkete. Tancoval s lady Worsovou, koketnou mladou vdovou, ktorá si po smrti starého manžela hľadala milenca. Robynne pocítila pichnutie ostňa žiarlivosti, keď videla, ako sa tí dvaja smejú a očividne dobre zabávajú.
Vedela, že sa správa detinsky, preto sa snažila aspoň trochu upokojiť. Prešla k jednému zo stolov s nápojmi a vzala si pohár šampanského. Hltavo sa napila práve vtedy, keď hudba prestala hrať a muzikanti sa pripravovali na ďalšiu pieseň. Vzápätí začali hrať krásny valčík, ktorý už od začiatku očaril všetkých hostí a tanečný parket sa naplnil na prasknutie.
„Smiem prosiť?“
Nadskočila od ľaku a prudko sa obrátila. Pred ňou sa z ničoho nič zjavil Wayne. Galantne sa ukláňal a ponúkal jej rameno.
Prekvapilo ju to, ale rozhodne príjemne. Venovala mu oslnivý úsmev, zavesila sa doňho a nechala sa odviesť až do stredu tancujúcich párov. Tam obaja zaujali tanečný postoj a o malú chvíľu sa už vznášali po sále.
„Myslím, že som vám to už dnes povedal, ale musím to zopakovať. Vyzeráte naozaj prekrásne,“ zložil jej Wayne kompliment.
„Ďakujem,“ pousmiala sa. „Aj vám to dnes večer veľmi pristane. Určite si to všimli aj prítomné dámy.“
Nadvihol obočie. „Čo tým myslíte?“
„Ach, nič dôležité, len sa mi zdalo, že lady Worsová sa od vás nevie odtrhnúť,“ snažila sa pôsobiť ľahostajne, no veľmi sa jej to nedarilo.
Odrazu sa rozosmial. Napriek tomu, že si veľmi želala počuť jeho ďalšie slová, veľmi ich nevnímala, lež očarene načúvala jeho hlbokému príťažlivému smiechu. „Len mi nehovorte, že žiarlite, Ranny!“
„To v žiadnom prípade,“ rýchlo pokrútila hlavou, no jeho vševediaci úsmev jej prezradil, že jej neuveril.
„Nemusíte sa báť. Dnes patrím iba vám, Robynne, tak ako vám budem patriť až po zvyšok života,“ prihovoril sa jej nežne a jej sa takmer podlomili kolená.
Tento tanec bol jedným z najkrajších zážitkov. Veď práve týmito slovami jej naznačil, že k nej tiež niečo cíti a už onedlho to prezradí aj celej spoločnosti! Uľahčene sa usmiala a vychutnávala si posledné chvíle krásneho valčíka.
Keď hudba opäť dohrala, Wayne ju doviedol späť k nápojom a sám vykročil k vyvýšenému pódiu. Rukou naznačil muzikantom, aby na chvíľu prestali hrať. Hostia ho zaregistrovali takmer ihneď a v sále sa rozhostilo ticho.
„Vážené dámy a páni! Viem, že je to dnes večer už po druhý raz, čo sa vám takto prihováram, ale tentokrát mám pre vás jedno dôležité oznámenie. Týka sa rovnako mňa ako rodiny McCaldenovcov. Chcel by som vás totiž oboznámiť s mojím dôležitým rozhodnutím.“
Do sály v tej chvíli vkročila Dalia McCaldenová a stuhla pri pohľade na brata, prihovárajúceho sa smotánke. Panebože! Hádam len nemá v úmysle... Na čele sa jej zjavili kropaje potu. Takže už nestihne zabrániť tejto blížiacej sa katastrofe!
Wayne však pokračoval. „A tak vám v tejto chvíli chcem prezradiť, že táto slávnosť sa udiala nielen na počesť vás, mojich obchodných partnerov a vašich krásnych manželiek, ale aj kvôli inej dôležitej skutočnosti. Dámy a páni, dnes som sa zasnúbil!“
Po krátkej chvíli ohromeného ticha sálu rozozvučal potlesk. Všetci boli zvedaví, ktorá je tá šťastná. Iba niektoré dámy v miestnosti zazerali, lebo ich fakt, že je lord McCalden už zadaný, očividne nepotešil.
„Iste sa pýtate, ktorá z prítomných žien sa stala mojou vyvolenou. S potešením vám predstavujem svoju snúbenicu a zároveň budúcu manželku...“ Wayne však nedokončil, lebo práve vtedy ho prerušil zvučný ženský hlas, ktorý sa ozval spoza neho:
„Lady Isabellu Langworthyovú!“