Bella noverca LVII.kapitola

Anotace: po dlhšom čase som konečne niečo napísala... kratšia časť, ale snáď sa vám nebude zdať až taká nudná... je písaná z pohľadu Isabelly

Sbírka: Bella noverca

LVII.kapitola – „Nenútená“ konverzácia

Isabella nebránila Waynovi, aby sa hneď po ich vynútenom bozku rozbehol za tou chuderkou, ktorá jej pôvodne mala prebrať ťažko vydobyté miesto po jeho boku. Vedela, že svojím príchodom ukončila ich vzťah a rozhodne zapôsobila aj na tunajšiu šľachtu. Všetko šlo teda ako po masle. Tak tomu bolo aj predtým, ako sa zjavila tá žena, ktorá sa vydala za starého McCaldena. Nikdy toho starca nemala rada. Stretli sa len raz, no to mu nebránilo, aby syna hneď nezačal odhovárať od zásnub.
Pravdou však bolo, že Wayne vtedy skutočne nemal na výber. Spolu s Daliou situáciu narafičili tak, aby jednoducho nemal kam uniknúť. A tak sa musel zaviazať a snubným prsteňom svojho rodu potvrdiť ich dočasný zväzok, ktorý sa neskôr stane trvanlivejším, keď sa vezmú.
Nevedela sa tej chvíle dočkať. Dovtedy totiž môže nastať podobná situácia ako v tomto prípade a ona možno nebude môcť včas zasiahnuť. Aj teraz to však stihla len tak- tak. List od Dalie dostala už dávnejšie, no neprikladala mu veľký význam. Myslela si, že priateľka iba preháňa, ako to máva vo zvyku, ale potom jej to nedalo a rozhodla sa prísť z kráľovského dvora, kde sa zdržiavala do svadby, do tohto Bohom zabudnutého miesta. Vidiek! Ako ho len nenávidela! Tunajšia šľachta bola oveľa jednoduchšia a niekedy dokonca jednala zo sluhami ako s členmi rodiny! Už len takéto spôsoby sa jej hnusili. Ako potom mohla znášať ostatné nepríjemné faktory? Ako napríklad pach koní, nemoderné domy, staromódne šaty dám a hlavne žiadni príťažliví mladíci, ktorí sa za ňou vždy obracali, keď kráčala kráľovskými sieňami!
Nebyť tej ženy, ktorá ju na malú chvíľu ohrozila, nikdy by sem neprišla. A Isabella nenávidela pocit ohrozenia!
Nech si len Wayne beží za ňou. Nepochybovala o tom, že ho tá chuderka odmietne. Žiadna normálna žena by nezniesla taký pocit poníženia bez následkov. Uškrnula sa a pomaly zišla z pódia, nadvíhajúc si pritom krásne ružové šaty s hlbokým výstrihom.
Znechutene sa odvrátila, keď si všimla žiadostivé pohľady starých chlipníkov v sále. Čo sa týkalo jej, zatiaľ sa jej zo všetkých prítomných šľachticov páčil iba Wayne. To nie je možné! Naozaj tu nie je nikto, s kým by sa mohla zabaviť a možno aj trochu flirtovať? Musí sa predsa odreagovať.
Vtedy ho zbadala! Príťažlivého lorda, ktorý si ju očividne zamyslene prezeral od hlavy po päty. Takmer sa jej podlomili kolená, keď ju jeho prenikavé modré oči prebodli skrz-naskrz.
Nadobudla pocit, že ju zhypnotizoval a pomaly sa k nemu priblížila.
„Dobrý deň,“ podzravila ho prvá, nedbajúc na pravidlá spoločnosti.
„Dobrý deň, mylady,“ odzdravil, no akosi sa k slovu nemal. Akoby nad niečím premýšľal.
„Som tu nová, ako iste viete. A vy ste sa mi zdali sympatický, tak som si myslela, že by ste ma mohli oboznámiť s tunajším prostredím,“ vysypala zo seba na nič nečakajúc a zvodne zaklipkala riasami.
Pobavene sa usmial. „Nemôžem uveriť tomu, že ma nespoznávate, mylady.“
Jeho slová ju prekvapili. „To snáď nie! My sme sa už niekedy stretli?“
„Samozrejme,“ pokýval hlavou, naďalej sa tváriac trochu zamyslene. Akoby bol duchom neprítomný.
„Neverím! Musela by som si vás predsa pamätať!“ zvolala s koketným úsmevom.
„Práve vtedy ste mali dôležitejšie veci na práci, aby ste si ma všímali. Snažili ste sa lapiť môjho priateľa. Čo sa vám nakoniec aj podarilo.“
„Panebože... nie ste náhodou lord Gallagher?“ vyhŕkla.
„Zhodou okolností áno,“ žmurkol na ňu.
„Ach, mylord, keby som vedela, čo sa vo vás skrýva, možno by som sa pokúsila lapiť vás,“ prehovorila odvážne.
„Tak by ste neuspeli, pretože ja sa ženiť nehodlám,“ zasmial sa.
Uškrnula sa a s neskrývaným záujmom si prezerala jeho vypracované telo, ktoré sa črtalo ešte aj pod niekoľkými vrstvami zamatu a hodvábu. Tento chlap by bol úžasný milenec. Avšak akonáhle na to pomyslela, musela sa v duchu okríknuť, aby ju nezvádzali hriešne myšlienky. Je predsa zasnúbená. Možno zopár mesiacov po svadbe... ešte uvidí.
„Ale to je veľká škoda, mylord. Hádam mi nechcete tvrdiť, že sa vám tu žiadna dáma nezapáčila?“ teatrálne rozhodila rukami, pozerajúc pritom na dcéry pozvaných šľachticov, ktoré vyzerali nadmieru odpudzujúco a ich afektovaný chichot sa niesol až k nim.
Opäť sa uškrnul, pretože veľmi dobre vedel, kam tým mieri. „Jedna áno. Bohužiaľ ma stále vytrvalo odmieta,“ prehovoril po chvíli.
„Ach, naozaj?“ Zdalo sa, že ju táto informácia ani trochu nepotešila. „A smiem vedieť, ktorá je tá šťastná?“
„Isabella!“
Lady Langworthyová sa prekvapene otočila za hlasným výkrikom, ale už sa ocitla v srdečnom objatí Dalie McCaldenovej, svojej dobrej priateľky.
„Dalia,“ venovala jej silený úsmev, pretože dúfala, že z lorda Gallaghera ešte niečo vytiahne. Napriek tomu si povedala, že jedine vďaka Dalii neprišla o svoje miesto a tak sa snažila byť prívetivejšia. „Drahá priateľka. Som rada, že ťa vidím.“
„Zato ja priam srším nadšením!“ vykladala Dalia absolútne spontánne a jej tvár v tej chvíli ozdobil krásny nepredstieraný úsmev.
V radosti si nevšimla Finleyho očarený pohľad, ktorým ju sledoval.
„Upokoj sa, Dalia, lebo sa staneme terčom ďalších klebiet,“ varovala ju Isabella, ukradomky sa obzerajúc.
„Och, čo ma po nich! Ak tak ma tu každý považuje za chuderu. Konečne si prišla! Strašne som sa tu bez teba nudila, nemala som sa s kým porozprávať. Poď, musíme to dohnať,“ schmatla ju za lakeť a chcela odtiahnuť.
Avšak Isabella sa vzpriečila a ani sa nepohla. „Dalia, ak si si nevšimla, tak som sa práve zoznamovala s lordom Gallagherom, predtým než si nás vyrušila.“
Dalia sa prudko obrátila a z tváre jej vyprchala akákoľvek veselosť. „Mylord,“ precedila pomedzi zuby.
„Slečna McCaldenová,“ galantne sa uklonil a oboch ich vtedy napadla rovnaká myšlienka – podobná situácia tu už dnes v noci predsa bola. Dalia prudko očervenela a Finley sa snažil kontrolovať, keďže jeho telo opäť začalo ožívať. V duchu zaklial. Asi sa naozaj zbláznil, keď ho natoľko priťahuje stará dievka!
„Ľutujem, priateľka moja, ale lorda Gallaghera nepovažujem za dostatočný dôvod, aby sme sa nemohli porozprávať,“ vyhlásila tvrdo.
„Naozaj?“ zatiahla Isabella so záujmom a s prižmúrenými očami pozerala raz na jedného, potom zase na druhého.
„Áno!“
„Ale ja by som nechcela ukončiť našu konverzáciu na tému, ktorá z prítomných dám sa mu najviac páči,“ nadhodila zľahka.
Dalia zmĺkla a uprela pohľad na lorda. Ten sa cítil nadmieru nesvoj a chcel z tejto debaty čo najrýchlejšie vykĺznuť.
„No tak, mylord. Nenechajte nás dlho v napätí,“ usmievala sa Isabella s predstieranou nevinnosťou.
Finley vrhol pohľad na Daliu, ktorá naňho hľadela s očakávaním.
„Lady Saintmorová, samozrejme,“ vyhŕkol nakoniec.
Isabella si rozčarovane povzdychla. Daliu však zalial obrovský pocit sklamania, o ktorom netušila, kde sa vzal. Snažila sa pôsobiť vyrovnane, ale vôbec sa jej to nedarilo.
„Myslela som si to. Vaša terajšia milenka, nemám pravdu, mylord?!“ povedala štipľavo. „Poďme, Isabella. Chcela by som sa s tebou porozprávať, keďže odpoveď už poznáš.“
„Je mi to ľúto, ale dnes som naozaj veľmi unavená. Necháme to na zajtra, dobre?“
Lady Langworthyová vyzerala pokojne, ale jej vnútro neprestával nahlodávať pocit, že jej tí dvaja niečo zatajili. Musí tomu prísť na koreň. Snáď sa všetko dozvie pri zajtrajšej šálke čaju. S úsmevom sa s lordom rozlúčila.
„V poriadku. Tak teda zajtra. Poď, odprevadím ťa do tvojej izby,“ ponúkla sa Dalia.
Keď odchádzali, nezabudla na Finleyho vrhnúť pohľad plný pohŕdania.
Najradšej by sa prefackal. Lenže nezožal by za priznanie ešte väčší výsmech? Musí si dobre premyslieť, čo bude robiť ďalej. Dalia McCaldenová sa zatiaľ zdala viac než nedostupná. Musí to v najbližšej budúcnosti zmeniť.