Bella noverca LXXIV.kapitola

Bella noverca LXXIV.kapitola

Anotace: jaj, tuším by som sa tu ani nemala radšej objavovať, aby ste ma neukameňovali :D asi by som si to zaslúžila za moje zmiznutie:).teraz prichádzam s ďalším dielom, dúfam, že si ešte trochu pamätáte o čom to je :) ďalšia časť bude až v januári ;)

Sbírka: Bella noverca

LXXIV.kapitola - Posledná obrana

Keď sa obaja ocitli na pokraji svojich síl, konečne sa od seba odtrhli. Táto odluka však trvala iba chvíľu. Wayne totiž okamžite vzal Robynne do náručia a vyčerpane klesol na vankúše.
Zahniezdila sa a obrátila sa k nemu chrbtom, aby sa jej lepšie oddychovalo. Neprekážalo mu to, jednoducho si ju pritiahol k sebe a pritisol sa hruďou na jej chrbát. Zdalo sa, že odrazu tvoria jedno telo, hádam aj jedinú dušu.
Posledný raz vdýchol fialkovú vôňu jej tmavých nepoddajných kučier a tvrdo zaspal, pevne ju stískajúc vo svojom náručí.
Robynne sa však napriek veľkej únave bránila spánku. Nechcela zaspať. Vychutnávala si Waynovu blízkosť, pretože dobre vedela, že je to možno posledný raz, čo sa chúli v jeho náručí a všade okolo seba cíti jeho omamnú mužskú vôňu. Tak veľmi by chcela vrátiť čas! Túžila po tom, aby už od začiatku vedela o jeho snúbenici. Aby si ho nikdy nepripustila k telu.... aby sa doňho nikdy tak slepo nezamilovala...
Bola príliš naivná, keď verila, že by sa muž ako Wayne mohol do nej zaľúbiť. Je možné, že sa počas ich odlúčenia zmenil a už nebral ich vzťah ako hru, no bolo neskoro. Už nikdy nebude nič ako predtým...
Robynne zacítila na perách niečo slané a uvedomila si, že podvedome začala plakať. Slzy jej potichučky stekali po tvári, vytvárali si mokré cestičky po jej lícach a dopadali až na vankúš, ktorý bol o chvíľu celkom premočený.
S týmito slzami konečne padla aj posledná bariéra. A rovnako si v tom okamihu Robynne priznala, že tým, čo sa chystá urobiť, neublíži iba Waynovi, ale predovšetkým sebe. Tak veľmi ho milovala! Urobila by preňho čokoľvek, snáď aj obetovala vlastný život...
Zahryzla si do pery, aby potlačila vzlyk a ešte tesnejšie sa k nemu pritúlila... Čaká ju posledný boj... Potom ju navždy znenávidí...

Robynne si ani neuvedomila, kedy skutočne zaspala. Ťažké myšlienky spojené s vyčerpaním ju premohli a ona upadla do bezsenného spánku.
Prebudil ju až nejaký pohyb a šepot, ako sa jej ktosi prihováral.
Pomaly otvorila oči a započúvala sa. Zároveň zacítila, že ju ten niekto jemne hladí po vlasoch a silno si ju k sebe vinie.
„Už si hore?“ spýtal sa Wayne potichučky s jasným úsmevom na perách.
„Ach, miláčik, ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný! Chcel by som, aby tento okamih nikdy neskončil. Čo myslíš, že by sa stalo, keby som vedel zastaviť čas? Zostali by sme v tvojej posteli do konca života,“ potichu sa zasmial a vzal jednu kučeru, aby sa vzápätí mohol zhlboka nadýchnuť jej vône. „Božemôj... už som ani neveril, že ku mne niečo cítiš. Myslel som si, že ma nenávidíš a ty si zatiaľ... nie. Nebudeme hovoriť o škaredých veciach v takejto prekrásnej chvíli. Pozri, už bude svitať. Viem, že keby dnes bol hocako nepekný deň, budem pociťovať iba radosť.“
Na chvíľu zmĺkol, kým ona spracúvala všetky jeho slová a v duchu sa preklínala.
„Čo sa deje, miláčik? Prečo nič nehovoríš?“ čudoval sa, keď mu neodpovedala.
Vtedy zozbierala všetky svoje posledné sily, vymanila sa z jeho náručia a postavila sa.
Bez slova začala zbierať oblečenie a obliekať sa. Dala si na seba spodničku, potom si navliekla pančuchy.
„Čo to robíš?“ zamračil sa a posadil sa na posteli.
„Obliekam sa,“ odvetila duto.
„Prečo?“
„Už sme predsa skončili, mylord,“ vrhla naňho jediný pohľad a potom sa venovala zaväzovaniu spodnej sukne.
„Nechápem...“ hlesol, no bolo mu vidieť na očiach, že si už nie je taký istý. Radostný a šťastný výraz akosi vyprchal.
„Čo nechápete, mylord?!“ oborila sa naňho, lebo udržať si ľadový výraz i tón bolo pre ňu ťažšie, ako predpokladala. „Je ráno! V noci ste dosiahli, čo ste chceli, tak už môžem ísť, či nie?! Alebo snáď máte pre mňa pripravenú ďalšiu podlosť?!“
Jej slová ho na dlhú dobu omráčili. Nemo sa na ňu díval a aj ona pustila šaty na zem a rozhodne opätovala jeho pohľad.
Keď konečne prehovoril, stále sa tváril neveriaco. „Chceš tým povedať, že táto noc... nič pre teba neznamenala?“
„Samozrejme, že áno! Vtrhli ste sem, správali ste sa neodpustiteľne hrubo a potom ste... vzali ste si ma... násilím,“ dokončila s ťažkým srdcom.
Vtedy prekvapenie vystriedal hnev a za ním nasledovala priam slepá zúrivosť. Prudko vyskočil na rovné nohy a jediným krokom pristúpil až k nej. Vzápätí ju surovo schmatol za vlasy, aby ju prinútil pozrieť sa mu do tváre.
Tak veľmi sa zľakla jeho zlosti, až sa celá roztriasla.
„Takže ty tvrdíš, že som ťa znásilnil?!!“ vyštekol rozzúrene.
Vydesene naňho vytriešťala oči, neschopná slova a ignorovala silnú bolesť, ktorú jej jeho stisk spôsoboval.
„Odpovedz!!“ zreval.
„A ako by ste inak nazvali váš vpád?! Prinútili ste ma!“ spamätala sa a pokúsila sa mu vymaniť. On jej to však nedovolil, iba čo ju ešte pevnejšie stisol.
„Takže prinútil?! A kto celú noc vzdychal a nútil ma, aby som pokračoval?! Chceš ma presvedčiť o tom, že som si to celé iba vymyslel?!!“
„Čo som mala podľa vás robiť?! Správali ste sa ako zviera!“
Poznanie ho opäť celkom omráčilo a konečne ju pustil. Urobil to tak, akoby sa jej štítil čo len dotknúť. Odstúpil od nej a znechutene si ju premeriaval od hlavy po päty.
„Ty... ty si to všetko len... predstierala?? Bože dobrý!“
„Nemala som na výber! Vaše hrubé spôsoby ma prinútili, aby som sa tvárila, že... mi to vyhovuje. V skutočnosti je však pravda iba to, že sa mi hnusíte...“
„A tvoje slová? Potvrdila si mi, že ma stále miluješ...“
„Musela som. Trápili ste ma a ja som sa bála. Prinútili ste ma k tomu,“ vyhlásila pevne, avšak celé jej vnútro namietalo proti slovám, čo sa jej hladko rinuli z úst a kričalo, že ho nikdy neprestala milovať.
Zaťal zuby, urobil krok k nej a vtedy urobil niečo úplne nečakané. Napriahol sa a vylepil jej takú facku, až jej hlava odletela nabok, stratila rovnováhu a spadla na zem.
Nepokúšal sa jej pomôcť. S odporom sa na ňu zvrchu díval, kým ona si zdesene priložila roztrasenú ruku na líce, kde sa jej už stihol objaviť červený odtlačok jeho ruky. Vystrašene naňho vypliešťala oči.
„Nemôžem uveriť, že som ťa neodhalil už skôr. Toľké mesiace som ti veril! V skutočnosti si však naozaj taká, ako o tebe všetci tvrdili. Vypočítavá a ziskuchtivá pobehlica, ktorá si vyberá mužov podľa majetku! Najprv otec, potom syn... Keď si zistila, že som už zasnúbený a už sa nedostaneš k môjmu majetku, prestal som ťa zaujímať. Veď načo predstierať lásku, keď sú peniaze dávno z tvojho dosahu, však?!
Len nechápem, ako som mohol byť taký slepý!!“
Odvrátil sa od nej, zohol sa po nohavice a obliekol si ich. Schmatol aj svoje posledné oblečenie a vybral sa k dverám. Keď ich otvoril, ešte sa na prahu obrátil k nej.
Chúlila sa na zemi a kŕčovito zvierala líce, ktoré opuchlo od silnej rany, čo jej uštedril. Bol na ňu naozaj žalostný pohľad.
No on bol príliš zaslepený zlosťou, preto si iba odfrkol. „Tvoje triky už na mňa neplatia. Radím ti, aby si sa ku mne už nikdy nepriblížila, lebo môžeš skončiť omnoho horšie ako teraz.“
Vtedy vyšiel z izby a zatresol za sebou dvere.
Z Robynne po tom hlasnom zvuku opadol všetok strach a bezvládne sa zvalila na zem. Zadúšala sa slzami a vzlykmi a silno si objímala bruško.
Wayne sa už nikdy nedozvie, že čaká jeho dieťa. Keby sa mu to aj pokúšala povedať, možno by jej ani neuveril, keďže teraz si o nej myslí, že ide s každým mužom iba pre peniaze. Vidina toho, ako sa jej vysmieva do tváre a vyhadzuje jej na oči, že čaká bastarda ju celkom zmohla. Nezniesla by, keby ju po priznaní odmietol a možno by ju dokonca vyhodil z panstva. Pred všetkými by ju iste nazval klamárkou a pobehlicou.
„Bože, čo som to len urobila??“ zvolala zdrvene.
Kvôli vlastnej hrdosti ju teraz Wayne nenávidí... nie, je to ešte horšie. Nie je ani hodná toho, aby ju nenávidel, on k nej pociťuje iba odpor!
Vedela, že skôr či neskôr bude musieť opustiť panstvo. Nezostáva jej iná možnosť, ak nechce, aby ju vyhodil sám, keď zistí, že je v druhom stave.
Robynnina posledná myšlienka sa týkala dieťaťa... aký bude mať život bez otca, keď ho celá spoločnosť odvrhne ako bastarda??
Potom už nevládala myslieť. Zavrela oči a viac o sebe nevedela.

V nasledujúcich dňoch sa dom priam otriasal od horúčkovitých príprav na rýchlo sa blížiacu svadbu. Záhradníci upravovali okolie domu, slúžky pobehovali hore- dolu, aby pripravili všetky hosťovské izby pre hostí zďaleka, kuchárky už pomaly začínali variť a pripravovali jedálny lístok. Nič nesmelo chýbať, všetko muselo byť dokonalé.
Nad týmto všetkým stála Dalia McCaldenová. Bola taká nervózna, že sa mimovoľne vrátila k starým manierom a teraz komandovala každú úbohú slúžku, ktorá sa jej priplietla do cesty.
„Preboha!! Čo to robíš, Amalia?!“ skríkla na mladučké dievča, ktoré začalo na panstve pracovať iba prednedávnom.
Preto si ešte nestihla zvyknúť na nálady pánov a tak sa teraz vydesene krčila pred Daliiným krikom.
„Je to vôbec možné, že ste všetci takí neschopní?!“ kričala Dalia ďalej a od jedu sa prechádzala sem a tam.
„Je mi to s-strašne ľúto... m-mylady,“ jachtalo dievča vystrašene.
„To by ti aj malo byť! Nechápem, ako si to mohla urobiť! Povedz mi, kam si, dopekla, dala hlavu?!“
Ich prudkú hádku vyrušil niečí hlas. „Dalia! Čo sú to za výrazy?!“
Tá sa prudko otočila a na chvíľu stratila reč, keď pred sebou zbadala brata. Od hnevu sa celá triasla a dychčala ako po dlhom behu.
„Ja za to nemôžem, Wayne! Táto slúžka mi robí iba samé problémy!“ oborila sa opäť na Amaliu, ktorá sa ešte viac prikrčila a o krok cúvla, mysliac si, že pán bude pokračovať v nadávaní.
„Smiem vedieť, čo urobila?“ nadvihol Wayne obočie a zamračene sa obzeral okolo seba, hľadajúc príčinu sporu. Všetko však vyzeralo v najväčšom poriadku.
„Ani to nechci vedieť! Predstav si, že namiesto ruží, ktoré som jej nakázala sem priniesť, prišla s ľaliami! Počuješ ma dobre! Ako keby ma chcela pochovať priamo tu na mieste!“ rozčuľovala sa Dalia.
Vtedy Wayne prekvapene vyvalil oči a vzápätí sa neovládateľne rozosmial.
„Wayne!“ zvolala jeho sestra pobúrene.
„Prepáč mi, ale... prepáč,“ pokúšal sa nadýchnuť. „Nemôžem si pomôcť...“
„Som rada, že som ťa tak potešila,“ sucho poznamenala. „V poslednej dobe si ako vymenený... a ty tu čo ešte robíš, nešťastnica?!“ okríkla Amaliu, ktorá nešťastne postávala pri nich. „Okamžite mi zmizni z očí a buď rada, že ťa mylord zachránil!“
„Ď-ďakujem.... mylord,“ vykoktala a rozbehla sa preč.
Dalia sa s kyslým výrazom otočila späť k Waynovi, ktorý si utieral slzy smiechu.
„Naozaj ťa rada vidím smiať sa, Wayne. V týchto dňoch si sa správal neznesiteľne,“ odfrkla si.
Wayne okamžite zvážnel a nasadil masku nedotknuteľnosti. „To nie je tvoja starosť, sestrička.“
„Pravdaže je! Si môj brat a neznesiem pohľad na teba, keď vidím, ako sa trápiš!“
„Vravím ti, aby si sa neplietla do mojich záležitostí!“ zvýšil hlas. „Najmä teraz nie, keď si si vynútila túto smiešnu svadbu.“
„Mysli si, čo len chceš. Ja ti dokážem, ako si sa mýlil, keď budem šťastne vydatá,“ usmiala sa povznesene.
„Bodaj by. Veľmi ti to prajem, sestrička, ale... bol by som rád, keby si sa sobáša aj dožila,“ povedal a položil jej ruky na plecia.
„Čože?“
„Len sa bojím o tvoje zdravie, pretože ťa každý deň vidím najmenej dvadsať ráz sa rozčúliť kvôli bezvýznamným maličkostiam. Upokoj sa, Dalia.“
„Teraz ťa ja musím požiadať, aby si sa do mňa nestaral! Je to moja svadba!“ odsekla a vytrhla sa mu.
„A toto je zase môj dom!“ vztýčil sa rozhodne. „Už ma nebaví každý deň počúvať tvoj krik! Dnes si dokonca použila hrubý výraz len, aby si si vybila nervozitu! Správala si sa neodpustiteľne!“
„Wayne...“
„Nechcem nič počuť! Buď sa upokojíš alebo všetko zruším!“
„Ty nemôžeš...“
„To bolo moje posledné slovo! Nedovolím ti, aby si terorizovala všetkých v tomto dome kvôli svojím vlastným záujmom, drahá sestrička. Prajem ti príjemný zvyšok dňa,“ ironicky sa usmial a odišiel.
Nechal ju tam stáť so zvesenými plecami. Viac zlosti už v nej nezostalo, aby sa mohla naňho hnevať. S povzdychom teda zamierila dolu, aby napravila všetku škodu, ktorú svojou nervozitou napáchala.
Autor Procella, 26.12.2008
Přečteno 378x
Tipy 19
Poslední tipující: Sarai, Nelčik, Fiera, smokie, Nienna, Tasha101, rry-cussete, Aaadina, Kaceeeenka, Ihsia Elemmírë
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
© 2004 - 2024 liter.cz v1.6.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí