Bella noverca LXXXI.kapitola

Bella noverca LXXXI.kapitola

Anotace: čo sa deje na panstve po odchode Robynne? ďalšia kapitola... myslím, že toto je už jedna z posledných, lebo do konca ich už veľa nezostáva ;)

Sbírka: Bella noverca

LXXXI.kapitola - Beznádej

Dni sa pomaly míňali a panstvo McCaldenovcov už neprekypovalo takým pokojom ako predtým. Teraz sa každá slúžka, koniar či zamestnanec strachovali, čo s nimi bude ďalej. Dôvodom bolo, že ich pán, tak veľmi obdivovaný lord, sa správal, ako by sa naozaj zbláznil. Lorda McCaldena úplne prestalo zaujímať, čo sa deje s jeho majetkom. Doma sa zdržiaval iba na nevyhnutný čas, aby sa prezliekol alebo si zaznačil miesta, ktoré už v okolí prehľadal. Vzal si so sebou všetkých schopných mužov, dokonca najal aj chlapov z mesta, aby mu pomohli hľadať. Zdalo sa, že ešte nikdy nikto nepátral po nejakej osobe tak intenzívne, ako on.
Zatiaľ doma všetci tŕpli, aký bude lordov najnovší rozmar a čo sa s nimi vlastne stane, ak nenájde, čo toľko hľadá. Všetci sa priam modlili za to, aby sa lady McCaldenová čo najskôr objavila.
No zatiaľ všetko nasvedčovalo tomu, že pátranie bude beznádejné, lebo lady akoby sa pod zem prepadla.
Od jej odchodu prešli už tri týždne a Wayne sa opäť vracal domov sám s čoraz väčšou beznádejou, ktorú však nedal na sebe znať.
Prudko vrazil do dverí svojej pracovne a nahnevane ich za sebou vzápätí zatresol. Potom sa ponáhľal k stolíku, aby sa napil z whisky, pričom sa nenamáhal si ju ani naliať do pohára.
Vtedy ktosi zaklopal na dvere a bez vyzvania, akoby tušil, že sa ho aj tak nedočká, vstúpil dovnútra.
Bola to Dalia. Jeho sestra ho ani na chvíľu neopustila, čím mu najväčšmi dokazovala svoju lásku, pretože mala byť už dávno so svojím manželom v novom domove.
Dalia už dávno prestala zdesene civieť na brata, keď ho zbadala, no ani teraz jej nedalo, aby v duchu neprosila Boha o návrat Robynne. Vyzeral totiž každým dňom horšie.
Nestaral sa o svoje vlasy, rozpustené mu trčali do všetkých strán, na tvári sa mu vynímalo niekoľkodňové strnisko. Pod očami mal hlboké kruhy, pretože sa už dlho nevyspal a prepadnuté líca svedčili aj o nedostatku jedla a nápoja iného ako tá prekliata whisky.
Teraz stál chrbtom k oknu s otrhaným šatstvom na sebe a v ruke zvieral karafu s nápojom, ktorý z duše neznášala. Vedela, že ak sa Wayne čo najskôr nespamätá, stane sa z neho alkoholik.
„Čo tu chceš, Dalia?“ vyštekol nepríjemne a znova sa napil.
„Ja... chcela som vedieť, ako sa máš, Wayne. Dlho som ťa nevidela,“ začala opatrne.
„Hľadanie sa na chvíľu pozastavilo, lebo jeden hlupák sa nazdával, že ju našiel, no bola to len obyčajná sedliačka!“ vysvetlil jej napokon s neutajovaným hnevom v hlase.
„Vieš, Wayne... možno si sa nezamyslel nad tým...“
„Ak si myslíš, že si tvoje úbohé rady vezmem k srdcu, nemusíš sa namáhať!“ prerušil ju prudko a naštvane prešiel k stolu, kde si zapisoval nejaké poznámky.
„Nechcem ti zle, brat môj. Iba sa o teba veľmi bojím,“ zašepkala so slzami v očiach.
„Ty sa radšej staraj o svojho manžela! Zdá sa mi v poslednom čase veľmi nervózny,“ odfrkol si Wayne.
„Finley sa jednoducho musí zmieriť s tým, že rodina je u mňa na prvom mieste. A najmä ty, Wayne,“ vyhlásila pevne.
„Tak o to pochybujem. Ten chlap bol vždy egoista a iste sa s niečím takým nezmieri len tak. Skôr či neskôr odtiaľto odídeš a mňa necháš na pokoji!“ odsekol surovo.
Neubránila sa hlasnému vzlyku a pobehla až k nemu. Schytila ho za okraje špinavého kabáta a pritisla sa k nemu. „Ach, braček! Prečo to robíš?? Tak veľmi by som ti chcela pomôcť! Nejako by sme to už spolu zvládli, len keby si mi to dovolil!“
„Nepotrebujem tvoju pomoc!“ Pokúsil sa ju odstrčiť, no ona sa nedala.
„Prosím! Uver mi, že keby som sa dozvedela, kde je, okamžite by som ju sem priviedla! Lenže ona už o nás nechce počuť! Čo to nechápeš?? Inak by predsa neodchádzala!“
„Pusť ma, Dalia!“ schmatol ju za ruky a konečne sa jej vytrhol. „Ty nič nechápeš! Nerozumieš mi, presne tak ako ostatní.“
Jeho hlas znel odrazu trpko a musel si sadnúť do kresla, aby sa vôbec udržal na nohách. Dalia si kľakla k nemu a vzala jeho tvár do dlaní.
„Ale chcela by som ti porozumieť. Veľmi, veľmi ťa prosím, aby si sa vzchopil. Uvedom si, že ak by si aj Robynne našiel, zrejme by s tebou nechcela mať nič spoločné.“
„O čom to hovoríš?!“ zamračil sa.
„Pozri sa, ako vyzeráš, Wayne! Nestaráš sa o seba, svoj vzhľad, ani o svoje panstvo. Veľa piješ a ak sa čo najskôr nespamätáš, už to nebudeš môcť zastaviť! A čo povieš, Robynne, keď ju uvidíš? Myslíš si, že ona bude hľadieť na tvoje utrpenie? Nie! Ty si povinný jej dať domov a muža, ktorý sa aspoň trochu bude podobať na jej prvého manžela!“
Hovorila tak presvedčivo, až na okamih zapochyboval, čo je toho vôbec schopný.
„Ach, Dalia, keď ja...“ hlas sa mu zlomil a on si bolestne položil tvár do dlaní. „Nemôžem pochopiť, prečo odišla práve vtedy, keď sme mohli byť konečne šťastní! Prečo som ju musel stratiť, keď som si konečne uvedomil, aká je pre mňa dôležitá??“
„Možno je to len ďalšia skúška, no ver mi, že si sa jej nezhostil podľa predstáv. Mal by si aj žiť, Wayne. Tvoji ľudia ťa potrebujú!“
„Ty chceš, aby som sa jej vzdal?!“ zaťal zuby v jasnom nesúhlase.
„Samozrejme, že nie. Najmi ale ľudí, aby ju hľadali. A ty sám sa postaraj o to, čo ti patrí a čo ti otec s dôverou zanechal,“ dokončila potichu a vzápätí ho pevne objala.
Pousmial sa a opätoval jej objatie. Jeho sestrička mu nebola vždy oporou, no ukázalo sa v najťažších chvíľach, ako veľmi ho má rada.
„Dalia... čo by som bez teba robil?“ hlesol, konečne priznávajúc svoju slabosť a vyčerpanosť.
„Som tu iba pre teba, braček,“ usmiala sa jemne. „Tak ako si sa o mňa vždy staral ty aj vtedy, keď som bola na hranici svojich síl, tak sa ja teraz postarám o teba.“

Wayne sa po rozhovore s Daliou vypravil priamo do kúpeľne, kde zo seba zmyl všetku špinu, ktorú zozbieral za posledné dni zúfalého pátrania. Zároveň voda aspoň na okamih odplavila starosti a úzkosť, čo ho trápili a on sa úplne uvoľnil.
Horšie to už bolo, keď sa obliekol do čistých vecí a kvôli sľubu, ktorý dal sestre, nemohol sa okamžite pustiť do ďalšieho hľadania. Namiesto toho musel zostať v dome a konečne sa začať starať o panstvo. Avšak akosi sa nemohol prinútiť k tomu, aby si sadol k stolu a prehŕňal sa tým množstvom papierov a sťažností, čo sa mu tam za dlhý čas nahromadili. Vedel, že dnes ešte nie je schopný riešiť obyčajné problémy každodenného života.
Preto sa už upravený a konečne pôsobiaci ako skutočný lord, pobral do svojich komnát, aby sa tak všetkému vyhol. Po ceste mu však pohľad padol na dvere do JEJ izby a napriek tomu, že vedel, ako mu to ublíži, bez vyčkávania vošiel.
Potichu za sebou zatvoril dvere a potom už len očami behal po miestnosti, v ktorej bol už toľko ráz. Najprv patrila jeho matke, potom Robynne. Boli to dve najdôležitejšie ženy v jeho živote a obe ho opustili. Matka zomrela, Robynne bez vysvetlenia zmizla.
Zhlboka sa trasľavo nadýchol. V izbe ešte stále cítil jej vôňu. Pamätal si ju veľmi dobre. Vždy keď ponoril tvár do jej hustých mahagónových vlasov, zacítil zvláštnu zmes fialiek a ešte niečo, čo nevedel identifikovať. Pripomínala mu jar, pretože presne tak naňho pôsobila ona sama. Prišla ako blesk z jasného neba a obrátila mu celý život naruby. Vzdal sa kvôli nej všetkého, možno však bolo medzi nimi priveľa zlého, aby to dokázali prekonať.
Pomaly prešiel k veľkej posteli, pokrytej ružovou vyšívanou dekou a váhavo sa jej dotkol. Koľkokrát s ňou strávil noc práve na tomto mieste! Milovali sa až do svitania a ona mu celý svojím telom dávala najavo, ako veľmi ho ľúbi. Tu sa mu vyznala zo svojich citov, ktoré v návale zbabelosti odmietol. Prečo len nebol schopný prijať hĺbku jej lásky? Správal sa ako blázon a teraz... ona sama z neho urobila ešte väčšieho hlupáka, keď mu svojím odchodom dala najavo, že premrhal všetky šance, ktoré mu bola ochotná dať.
Odrazu ho z myšlienok vyrušilo jemné zaklopanie a dovnútra vstúpila Dalia. Kto iný? pousmial sa.
„Wayne?“ oslovila ho jemne.
„Áno?“
Chcela začať, no zrazu si všimla jeho zmenený vzhľad a celá sa rozžiarila. „Som taká rada, že si dal na moje slová!“
Podišla až k nemu a posadila sa k nemu na posteľ.
„Uvedomil som si, že nemá zmysel, aby som sa mučil. Aj tak mi ju to späť nevráti.“
„Nestrácaj nádej. Som si istá, že sa objaví, keď to budeš najmenej čakať,“ povzbudzujúco sa naňho usmiala a vzápätí sa poobzerala okolo seba. „Prečo si sem prišiel, Wayne? Iba si ubližuješ.“
„Nie. Už bolo dosť toho, ako na mňa všetci brali ohľad a plnili moje nezmyselné rozmary celé tie roky. Správal som sa ako nedospelý mladík a na to už nemám právo, Dalia.“
„Čo to hovoríš?“
„Nechápeš? Mal som množstvo príležitostí, aby som sa vysporiadal so svojím životom a konečne si ujasnil priority, no neurobil som tak. Lipol som na minulosti, stále som sa porovnával s tým Waynom, ktorý slúžil v armáde, keď mal sotva osemnásť. Ale to už som nebol ja. Nie sebe som ubližoval, ale všetkým ostatným okolo seba. Je čas s tým skončiť a moje nezmyselné správanie v posledných dňoch bolo posledným výmyslom nezrelého muža.“
„Si na seba príliš prísny, braček,“ pokrútila Dalia hlavou so slzami v očiach. „Vždy si sa o mňa predsa staral. To ja som sa správala nemožne. Ty si mi to však málokedy dal najavo a aj to až vtedy, keď už som dávno prekročila hranice. Odkedy sa mi to stalo... veď vieš čo... bol si mi vždy oporou.“
„Nie, Dalia. Ja som totiž v prvom rade nikdy nemal dopustiť, aby sa to stalo. Od začiatku som tušil, že ten chlap je darebák a predsa som nedokázal otca presvedčiť, aby sa ho zbavil.“
Dalia už nemala slov. Vedela, že nech by povedala čokoľvek, Wayne by sa neprestal obviňovať zo všetkého, čo sa udialo. Bolo v ňom príliš veľa trpkosti.
„Už na nič nemysli, Wayne. Zbytočne sa trápiš. A navyše dúfam, že ťa privediem na iné myšlienky. Temer by som zabudla, prečo som vlastne prišla za tebou.“
Wayne iba zdvihol hlavu a čakal.
„Pred chvíľou mi Gerald prišiel oznámiť, že prišiel nejaký pán a pýta sa na teba.“
„Nechcem nikoho vidieť,“ odsekol Wayne unavene.
„Ale on tvrdí, že vie niečo, čo súvisí s lady McCaldenovou,“ oznámila mu Dalia chvejúcim sa hlasom a pozorovala, ako Wayne prudko vyskočil na nohy s vyvalenými očami.
„Naozaj?? A kde je?“
„V pracovni, ale Wayne...“
Nestihla dokončiť, lebo už ho nebolo. Tak sa rýchlo rozbehla za ním, aby neurobil nejakú ďalšiu hlúposť.
Autor Procella, 22.03.2009
Přečteno 321x
Tipy 21
Poslední tipující: jammes, Džín, odettka, Kaceeeenka, rry-cussete, Sarai, Tasha101, smokie, Nienna, Ihsia Elemmírë
ikonkaKomentáře (2)
ikonkaKomentujících (2)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

strašne ti ďakujem... jasné, že každý komentár ma poteší, aj keď je to len jedno slovo :D

24.03.2009 15:08:00 | Procella

Pôvodne som ani nechcela napísať komentár, lebo stále opakovať, že je to super, je trochu nudné, ale potom mi to nedalo. Z vlastnej skúsenosti viem, že každý komentár dokáže neuveriteľne zdvihnúť náladu, tak predsa len, hoci otrepaná fráza, ale naozaj tento román žeriem a teším sa na každú novú časť.

23.03.2009 22:18:00 | smokie

© 2004 - 2022 liter.cz v1.5.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí