womanizer(3)

Anotace: dlhšie nebudem pri počítači tak aj tretí diel...komenty prosím

Vedel som, že keď súhlasila s párty, urobil som menší pokrok. Veľmi nepatrný, ale pokrok. Na moje počudovanie, som na tento večer nemal nijaký plán, ako na ňu zapôsobiť. A čo bolo ešte horšie, celý dnešný deň som mal v mysli tie jej prenikavo zelené oči. Keď som k nej prišiel a pozrel si ju zbližša, musel som uznať, že je veľmi pekná a tá jej plachosť sa k nej dokonale hodí. Zavrtel som hlavou, aby som vyhnal tie čudesné myšlienky z mysle.
„Čawes Jeremy, doniesol som ten chľast,“ ozval sa Matt od dverí.
„Diky. Polož ho sem,“ zakričal som naňho z kuchyne a pokračoval v pripravovaní jedla. Keď predo mnou pristála veľká škatuľa a môj kamarát z nej začal vyťahovať množstvo alkoholu, obdivne som hvízdol.
„Kde si to splašil?“
„Ále mám známosti,“ usmial sa.
„Príde aj Liza?“ spýtal som sa nedbalo.
„Ehm, nie,“ odvetil Matt a začal sa ošívať. V tej chvíli som vedel, že niečo pokašľal a to na celej čiare.
„Čo si jej zase vyviedol?“ vzdychol som si. Niekedy je to s ním hrozné.
„Ja... flirtoval som s predavačkou a to dosť okato. Ale ona mala taký hrozný výstrih a...“ začal sa ospravedlňovať, no ja som ho už nevnímal. Nechápal som prečo to s ňou ďalej ťahá, keď jej vždy ublíži. A tiež som nerozumel, prečo sa k nemu vracia, keď určite vie, že ju znova nejako zraní. Zrazu zabzučal zvonček. Zmätene som sa pozrel na hodinky.
Je len pol ôsmej, kto ide tak skoro? nechápal som. Odložil som nôž, no to sa už z obývačky rozliehal Alexin radostný hlas.
„Jeremy?“
„V kuchyni,“ odvetil som jej omráčene.
„Vravel si, že máme prísť načas, tak sme radšej prišli o chvíľku skôr,“ usmiala sa.
„O chvíľku. Ideš o pol hodinu skôr, ale nevadí. Zober misu a budeš to tam hádzať.“ Vtedy som sa zarazil, niekto jej chýba. „Kde máš Amandu?“
„Oh, jasné, Amanda,“ tľapla si po čele a zmizla. Po niekoľkých sekundách sa vrátila so šibalským úsmevom. „Tramtadadá,“ zvolala a do kuchyne vošla Am.
„No ty kokos,“ ozval sa vedľa mňa Matt.
„Do čerta,“ vykĺzlo mi z úst, keď som ju uvidel. Vypliešťal som oči na to kúzelné stvorenie, ktoré predo mnou stálo. Vlasy mala natočené vo veľkých vlnách, ktoré jej tancovali okolo tváre. Oči mala orámované čiernou linkou, ktorá ešte väčšmi zvýrazňovala jej tú zeleň. Oblečená bola úplne inak ako v škole. Flitrové tielko fialovej farby naokolo hádzalo jemné odlesky a krátka sukňa odhaľovala jej pekné stehná. Naprázdno som preglgol.
Do šľaka, keby som mal otvorenú hubu, tiekli by mi sliny, pomyslel som si.
„Páči?“ usmiala sa Amanda rozpačito a otočila sa, aby sme ju videli zo všetkých strán.
„Jeremy? Došli ti slová?“ spýtala sa vedľa mňa posmešne Alexis.
„Ja.. ja... je to.. geniálne,“ zahabkal som a v duchu si nadával akého idiota zo seba robím. Toto sa mi ešte nikdy nestalo. Veď je to len dievča, hovoril som si dookola.
Čas nám rýchlo utiekol a prichádzalo čím ďalej tým viac hosťov. Muzika hrala na plné pecky, poháre boli plné, jedla ubúdalo... slovom všade bola dobrá nálada. Matt to ako vždy trochu prehnal s pitím, a tak sa už po tretej skladbe cápal po ľuďoch a smial sa ako zmyslov zbavený na podobných hlúpostiach ako je igelitový sáčok. Vtedy som si uvedomil, že Amanda niekam zmizla. Videl som Alexis, ale pri nej nebola. Pohľadom som prečesával celú miestnosť, keď som ju našiel. Sedela pri nejakom čudnom ulízanom týpkovi, ktorý sa ju urputne snažil zbaliť svojím učebnicovým úsmevom ako z reklamy na zubnú pastu. Na nose mal okuliare, ktoré mu div, že nespadli. Blond vlasy mal sčesané na pravú stranu a v nich sa vynímala dokonalá cestička bielej kože.
„Kto to do čerta je?“ spýtal som sa rozladene Matta, ktorý sa ku mne dopotácal.
„Myslím, že je to hik... myslím, že je to Sebastian z baletného krúžku hik,“ zamumlal.
„A kto toho baleťáka pozval?“
„Počuj, nie si akýsi rozladený? Veď sa len rozprávajú.“
„Rozprávajú? Pozri sa ako sa po nej cápe. Je nad slnko jasné, že ju chce zbaliť,“ zavrčal som.
„No a? Ty ju chceš len do postele. Myslím, že on má stále lepšie úmysly ako ty.“
„Vieš čo, keď si ožratý srším rozumom a to nie je veľmi dobrá kombinácia,“ odvetil som a vydal sa Amandiným smerom. „Ahoj, zatancuješ si?“ spýtal som sa láskavým hláskom.
„Ehm, no, myslím, že hej,“ zahabkala. Doviedol som ju k hlúčiku zvíjajúcich sa ľudí v rytme hudby a priblížil sa k nej. Musel som sa usmiať nad vyciveným pohľadom toho ulízanca.
„Myslím, že by som ťa mala upozorniť, že toto tancovať neviem,“ usmiala sa.
„Nevadí, len opakuj to, čo robia ostatní,“ mykol som plecami. Na moje počudovanie sa veľmi rýchlo chytila a zrazu sme boli na sebe úplne nalepení. Cítil som ako sa jej flitre trú o moje holé lakte, cítil som jej levanduľovú vôňu, ktorá opájala moje zmysly.
„Kto je ten pajác, s ktorým si sa rozprávala?“ spýtal som sa nenápadne.
Zachichotala sa. Jej smiech znel tak krásne. „On nie je pajác. Bude to môj budúci spolužiak na hodinách baletu.“
„Ty si baletka?“
„Prečo vás to tak prekvapuje. Hej, som. A Sebastian je náhodou veľmi milý.“
„Mne pripadá akoby narazil ksichtom do steny,“ zamrmlal som si, no ona to počula a znova sa začala smiať. A v tej chvíli som mal strašnú chuť ju pobozkať. Nie preto, aby som vyhral stávku, ale jednoducho preto, že som to chcel. Pretože som chcel vedieť, akú chuť majú jej pery, ktoré sa tak krásne usmievali. Takéto spontánne nápady som ešte nikdy nemal.
„Keby som ťa poznala dlhšie, myslela by som si, že žiarliš,“ znova sa zasmiala.
„Nepripadáš mi, že by si nemala rada párty,“ odbočil som a skúmavo sa na ňu pozrel. „Nie si ako dnes v škole.“
„Alexis ma prinútila vypiť dva poháre piva,“ vyhovárala sa.
„Toto si mi nemala hovoriť. Ak si po dvoch takáto rozjarená, čo by sa stalo keby ich pribudlo?“
Jej líca okamžite zružoveli, ale pohľadom ani na okamih neuhla. Ani som si nevšimol, kedy sme prestali tancovať. Len sme tam tak stáli a pozerali si navzájom do očí. Cítil som to napätie medzi nami, ktoré sa s každou sekundou zvyšovalo.
Toto sa mi s dievčaťom ešte nestalo, pomyslel som si. Chuť pobozkať ju stále narastala a narastala. Jednu ruku som opatrne položil na jej pás a pritiahol si ju k sebe. Nenamietala. Hruď sa jej nadvihovala rýchlejšie a rýchlejšie. Odhrnul som jej prameň vlasov na chrbát a nepatrne sa dotkol jej šije. Mala takú jemnú pokožku. Sklonil som sa k nej, aby som pritisol svoje pery na jej, keď v tom nás niekto vyrušil.
„Amanda, venuješ aj mne jeden tanec,“ počul som divne slizký tón. Nevrlo som sa vzpriamil a pozrel sa, kto to otravuje. Samozrejme, pán baleťák. To som si mohol myslieť.
„Nie, nevidíš? Teraz tancuje so mnou,“ odvetil som kyslo.
„Ale samozrejme, že venujem,“ ignorovala ma a už cupkala za ním. Vyjavene som hľadel ako sa otočila, venovala mi jeden šibalský úsmev a zmizla s ním tancovať.
Tá malá, protivná.... nemohol som nájsť vhodných slov. Ona.. ona.. len tak ma vymenila, pomyslel som si. A ešte sa mi vysmievala. To bol jednoznačne výsmech, nahováral som si. Došiel som do kuchyne a nalial si vodku. Okamžite sa vo mne stratila, no moje nervy si žiadali ešte viac. Tak som dal dolu štvrť fľaše. Čo dočerta môže vidieť na tom dlhonohom, vychrtlom pajácovi? Je totálne odporný.
„Jeremy, prečo nemáš nejakú spoločnosť?“ spýtala sa so smiechom Alexis.
„Mal som kým mi ju ten kretén nevyfúkol,“ odvetil som nevrlo.
„Am? No všimla som si, že Sebastian má o ňu záujem. A všimla som si, že si na tom rovnako. Ibaže on ma určite čestnejšie úmysly ako ty,“ povedala tvrdo a uprela na mňa ten svoj röntgenový pohľad.
„Ten chalan ju chce iba do postele,“ namietal som.
„A ty nie?“ spýtala sa ironicky. „Povedala som ti, nič a opakujem ti to, nič na nej neskúšaj. Viem ako dopadli tie chuderky, ktoré ti podľahli. Amande to nerob.“
„Choďte všetci do čerta. Si myslíš, že som len sexu chtivý maniak?“
„A nie si?“ nadvihla obočie.
„Vieš čo, daj mi pokoj,“ odbil som ju, schmatol fľašu a pobral sa za Mattom. Keď ju zbadal, okamžite mi ju vzal a tak som prišiel o polovicu. Ani si nepamätám kedy som zaspal, no ráno som sa zobudil pricapený lícom na Mattovom bruchu a s veľkým lomozom v hlave.
„Fuj do čerta,“ zamrmlal som a poobzeral sa okolo seba.
To je binec, pomyslel som si a nervózne si prehrabol vlasy. S námahou som sa postavil na nohy a dopotácal sa do kuchyne. Tam na chladničke som si našiel odkaz.
„Hlavný organizér zaspal, tak sme sa spolu s Am postarali o hostí. Upratať to budeš musieť s Mattom sám. Ozaj, vyhodili sme fľaše od alkáču a smeti. Nemáš za čo. Alexis.“
No, to sa ten deň pekne začína, pomyslel som si.