Z dna- prológ

Anotace: Len ma to tak napadlo, počas jedného depresívneho stavu :D Nie je to z môjho života- je to všetko fikcia. Tak príjemný zážitok :D

Prológ

"Každý z nás sa raz ocitol na dne," začala som váhavo, ked som sa postavila na pódium," tak na dne, že už nemal vôľu žiť. " Odmlčala som sa a pozerala som na tváre ľudí sediacich predo mnou - čakala som na ich reakciu. No oni mlčali, čakali, že budem pokračovať. Paul v prednom rade sa na mňa usmial a kývol mi hlavou. Znamenalo to, že mám pokojne pokračovať.
Ruky sa mi potili a na matnej obálke knihy som zanechávala vlhké odtlačky prstov. Nepripravovala som si nijaký príhovor, vôbec som nevedela, čo mám povedať. Ale Paulova prítomnosť mi dodávala silu.
"V prvom rade sa chcem z celého srdca poďakovať jednej jedinej osobe. Osobe, ktorá pri mne stála a podala mi ruku, keď som bola na tom dne," pozerala som na človeka v prednom rade, na tú drobnú osôbku, ktorá mi nedovolila ocitnúť sa znova v blate sveta, " chcem sa poďakovať tomuto človeku za to, že mi ukázal, že život má zmysel." Opäť som sa odmlčala. Tentoraz prítomní zatlieskali a pár z nich otočilo hlavu k Paulovi, ktorý sa stále usmieval. Ja som naberala odvahu pokračovať. "Vážení, nebudem vám klamať -" chytila som mikrofón do ruky, aby som sa cítila istejšie, " nepripravovala som si nijaký príhovor. Nie som práve rodená rozprávačka..." Niekoľko ľudí sa zasmialo a zo mňa opadol strach. Zdvihla som útlu knižočku vo svojich rukách tak, aby ju všetci videli. " Neviem, čo od tejto knihy očakávate," prehovorila som, " ale nie je to taký šťastný príbeh, ako si možno niektorí z vás myslia. Nie je to príbeh, opisujúci šťastné detstvo, materinskú lásku a čo ja viem, čo ešte. Lebo tieto veci som stratlia už dávno..." Pohľadom som opäť zablúdila k Paulovi - už sa neusmieval. Tváril sa vážne.
"Je to príbeh ženy, ktorú život zrazil na zem." Zasa som stíchla. Naberala som silu. "Áno, život mi podrazil nohy a ja som zostala kľačať. Nevstala som. Pretože som na to nevidela dôvod. Ale potom sa všetko zmenilo. Táto kniha je o bolesti a beznádeji. O mojom živote. Je ale aj o nádeji, o tom, že život má zmysel a každý má šancu znova vstať."
Usmiala som sa. Cítila som, že do očí sa mi tlačia slzy. "Viete čo?" otvorila som knihu na prvej strane," asi bude lepšie, ak vám kúsok prečítam".