Ráno

Neznášam rána.
Keď sa do snov vtiera
to nemožné pípanie budíka.
Zakrývam si hlavu vankúšom.
Musíš vstať!
Poď hore!
No tak, ty to zvládneš!
Rozlepiť jedno oko,
potom to druhé.
Ide to, aj keď ťažko.
Pohľad na hodinky,
sedem nula nula.
Čo som komu spravila?
Umyť sa.
Obliecť sa.
Ťažké úkony.
Raňajky vynechám,
po ránu jednoducho neviem prežúvať.
Dám si len kávu,
čiernu,
horúcu..
Konečne sa začínam preberať.
Vtáci vonku spievajú,
svieti slnko.
Dostávam sms.
„Dobre ranko laska.
Dufam, ze si sa vybuvala.
Posielam Ti pusu, na krasny den.
Milujem Ta! “
Myslím, že dnes bude naozaj pekne.
Milujem rána.