Depresívna

Depresívna

Je jeden z tých dní, keď sa mi nechce vstať do dňa a mám pocit, že je všetko márne. Že nič nemá zmysel a že pominuteľnosť vyhráva, tak načo sa niečomu a niekomu venovať?

Stojím hodinu v sprche a ešte som ani nepustil vodu. Snažím sa pritom myslieť na to, že nechcem myslieť.

Kto vie, čo bude o ďalšiu hodinu
a či sa znova nezakryjem až po hlavu do pocitu zbytočnosti.

Niekoho nabije slnko, niekoho vtip, niekoho ohnivý obsah pohárika. Mňa už nezachráni ani láska. Čo to vôbec je?



Sedím na posteli a počúvam bubnovanie kvapiek, unikajúcich zo starej pákovky do neumytého hrnca a ani to nemá zmysel. Vôbec by nemuseli byť. Ani voda, ani hrniec, ani žalúdok, ani človek.

Prechádzam z izby do izby, prach sa mi za chrbtom zdvíha z políc a hraje sa na lietanie, ukrytý v zatiahnutých žalúziách bez reflektorov denného svetla a potlesku múch. Všetky som v noci zabil, keď som sa snažil predstierať aspoň hodinu spánku.

Z telefónu do izby vyteká zvuk neprijatých hovorov a správ, no zatiaľ nemám chuť na život medzi inými ľuďmi. Stačí, že cez pootvorené okno vliezajú do bytu, ako smrad z pohnojených polí, zakrádajúce sa motory áut v obytnej zóne, detský smiech, hlasná vrava, hrkútanie holubov a smetiarské auto, obúchavajúce o seba prežraté kovové kontajnery. Občas do toho vstúpi zavýjanie sirény a vlak, prechádzajúci príliš blízko sídliska.

Krčím staré kresby a trhám nepotrebné dokumenty, aby náhodou niekto nezistil, že mám meno a adresu a namiesto spálenia to hádžem do odpadkového koša, medzi staré pečivo, deravé ponožky a nedojedené cestoviny. A telefón stále zvoní. Nie že by sa bezo mňa nedalo žit, ale asi je fascinujúce dívať sa na klauna, so smútkom schovaným za masku úsmevu.

Najradšej by som bol niekde inde. Ďaleko od ľudí, psov, stromov. Bez zraku, sluchu a schopnosti vnímať vône, teplo, dotyky. Bez naliehavosti srdca a žeravých hrotov mozgu. Bez seba.
Autor Nervaque, 09.11.2019
Přečteno 46x
Tipy 6 ... Tip / Supertip
Poslední tipující: Móny, hanele m., blázen, Isabella Monvoisin
ikonka Komentáře (2)
ikonka Komentujících (2)

Komentáře

klaun za maskou smíchu
smutků plnou duši
v jitřním vnitřním tichu
jeho srdce rychle buší
Víc než pochopení od blázna, který býval kdysi klaunem

09.11.2019 06:43:15 | blázenreagovat

Tak já mám přímo diagnózu, takže tohle znám. Ale já na tom byla kdysi tak, že jsem ani nemohla dojít na záchod, do kuchyně, kamkoliv.

09.11.2019 03:25:00 | Isabella Monvoisinreagovat

© 2004 - 2019 liter.cz v1.4.5 | Facebook, Twitter