Nápad ktorý mi nedá spávať

Anotace: Každý sme iný a predsa sme si rovný

Keď sa dieťa narodí, v celkom malej hlavičke, sa začnú rodiť prvé pocity. Začína vnímať nový svet. Všetko sa akoby neskôr zrodí do niečoho, čo sa dá nazvať ako nápad. Všetky tie veci, krása okolitého sveta a ten hebký pocit v maminom náručí... Už vtedy človek dostáva jednu zo vzácnych múz, ktorá mu pomáha vidieť aj tmavé veci o niečo pestrejšie. Ja chcem žiť, chcem tvoriť, chcem byť niekým, chcem dokázať svetu, že niesom iba tá za čo ma majú ostatní. Som niečo viac chcem dokázať svetu že nie som iba bábka, ktorá sa hýbe podľa toho, ako chcú oni, nie som bábka ktorú môžete odchodiť do krabice a tá zapadne prachom, zapadne do zabudnutia. Nie ! Som živý tvor, ktorý cíti, ktorý myslí, ktorý žije podľa vlastných práv a predstáv. A tým chcem dokázať svetu, že každý či dospelý alebo dieťa, či je to Číňan, černoch, beloch alebo dokonca indián, či je to muž alebo žena má rovnaké práva na slobodný život. Poznám ľudí, ktorý žijú v tmavom kruhu z ktorého niet úniku, ľudí utláčaných iba pre to čím sú a kam kráčajú, či už je to pre ich vieru, farbu pleti alebo štýl ktorým žijú. Ľudí by sme mali súdiť podľa ich vnútra, podľa toho čo majú v sebe nie podľa toho ako vyzerajú alebo podľa toho v čo veria. Ľudí ktorých považujem za časť môjho druhého ja sú roztrúsený po celom svete, v každučkom kúte sveta sú ľudia s dobrým srdcom aj keď sú iný ako my ale predsa sme si rovný. Dokonca v tej najdôležitejšej veci a to v tom že sme všetci ľudské bytosti s rovnako dobrým srdcom A týmto chcem povedať svetu držte sa hesla „ Každý sme iný a predsa sme si rovný“ Možno na to ešte neprišiel správny čas ale raz to príde, raz dokážem svetu že som niekto, niekto kto možno zmení svet. Som taká roztržitá, veľmi šťastná a viem že úsmev mi dodáva silu do môjho celkom nevinného srdca. Možno nie až tak nevinného, ako zrodeného pre niečo čo raz snáď nájdem. Lenže toľko vecí sa mi rodí v hlave, chcela by som robiť všetko naraz, otvoriť každú škatuľu s novým a novým nápadom, ale všetky škatule by som nestihla otvoriť. Ja sa pozerám pred seba, nikdy nie späť a svoje spomienky premieňam na zrodenie niečoho nového. Ale všetko má svoje dokonalé miesto, všetko niekde začína a končí... Budovy, parky, piesne, zvuky a mnoho a mnoho iných sa menia a rodia z nápadov. A ja? Moje vlastné nápady? Ja som a žijem. Tvorím a myslím. Viem a kráčam si za svojím cieľom. S touto myšlienkou si každý večer líham do postele a nedá mi to spávať.