Ach, tá pieseň

Ach, tá pieseň

Ach, tá pieseň, blúdi,
v ozvene starých, sľubov.
V chlade jesene, v samote ľudí,
vietor ju nesie do hrobov.

Ach, tá pieseň zronená,
po akordoch túžiaca ruka!
Do duše nežne vložená.
Dotykom srdca, struna puká.

Ukrytá, keď človek je nemý,
jej tajomstvo v lístí šumí,
kvapky v rytme hladia domy,
celým svetom jemne zuní.

Ach, tá pieseň vzdialená,
aj hviezdy si spievali.
V srdci ostala jej ozvena,
raz a znova sme si ju hrali.

Tichý šepot v chrámovej lodi,
stráca sa v ozvene kameňa.
Mapa zabudnutá, čo nemá kódy,
cesta k pokladu, stratená.

Ach, tá pieseň...
Ach, tá pieseň... Ach, tá pieseň,
tichá, vzdialená.

Ach, tá pieseň, melódia sviec,
kvapka vosku na hrobe kráľa!
Lásky plač, tŕňový veniec,
tichý potok, čo domy zváľa.

Hudba a spev AI