Volanie ticha

Volanie ticha

V čas, keď stromy silnejú v raste,
krásam som viac a viac otvorený,
v prírode nachádzam šťastie,
na jej pokoj hlboko napojený.

Volanie ticha preniká mi do kosti
a srdce bez váhania sa otvára,
záblesk nežnej, skrytej radosti,
nový svet duša vytvára.

V tom tichu počujem volanie hlboké,
známa pohoda a predsa nová,
spojenie, silné a široké,
som súčasťou tej krásy znova a znova.

Zabúdam na čas, na povinnosti a tlak,
jediné, čo vnímam, je tiché volanie,
ponáram sa do hlbín, kde končí zbytočný zrak
a duša v tichu nájde svoje poslanie.

V tom tichu tkvie múdrosť vekov ukrytá,
v ňom ozvena prastarej piesne znie,
v objatí pokoja je myseľ sýta,
a vedomie sa do hĺbky rozvinie.

V tichu sa rodí myšlienka čistá,
oslobodená od záťaže dní,
vízia jasná, cesta životom istá,
navigujúca cez oceán tmy.