Balada Zúfalého Jazdca

Balada Zúfalého Jazdca

Temnota klesá, obzor krváca,
nad stepou sám, jazdec sa stráca.
Kôň čierny uháňa, vietor mu spieva,
do žíl chladnú nádej, strach vlieva.

Zúfalstvo v očiach, v srdci len chlad,
zákon je v pätách, úkryt nájde snáď.
Strieborné mince, krvou zafarbené,
sny o slobode, dávno už stratené.

Mesiac sa dvíha, bledý a tichý,
spovedník nocí, svedok zločinu lichý.
V diaľke zahrmí, búrka sa blíži,
jak osud krutý, čo ho už ničí.

V sedle, jazdec spojený s legendou,
k Bohu sa obracia, s dušou zlomenou.
No odpoveď neprichádza, iba vietor skučí
a s každým krokom koňa, osud ho mučí.

Údolím sĺz sa cesta vinie,
nádej, ako plamienok, pomaly hynie.
Mlčí nebo, tvár zahalená tmou,
jazdca nesie noc, s osudnou hrou.

Možno zajtra úsvit, prinesie pokoj,
možno len guľku, čo ukončí jeho boj.

Jeho meno znie, v každom zákutí,
história krvavá, v prachu sa krúti.
Hrdina - lotor? Sudca nech rozhodne sám,
Jazdec je unavený, zbraň padá k nohám.

HUdba a spev AI