pokým

pokým sa na dne smädovej jamy

celkom

zmocníme osamelej smrti –

detská zvedavosť dospieva v útlocitnej predstave

a napĺňa sa:

 

I           stavom sveta uchopiteľným poľudštenou rukou – zovieranie

kamenných svetlostálostí      ako pre-

vteľovanie bohumilých

pramien       v stvorení

starostí na obraz starostlivosti

 

schôdzou

s bezmenným a k nemennému

 

II                                                                      údajne na

chvíľu sa ľahko vytrácaš      v lakti ti pichne neopatrné vstávanie

alebo už-už zaostaneš ak zostaneš –

najprv nadchnutá až uchvátená

 

nejakí bývalí blížni postúpia do krajiny      zatiaľ

ešte krajne postávaš

tlupa sa tak rozostúpi

 

III                                    si dieťaťom z náruče ešte i náruč pre dieťa

si vývoj jednej náklonnosti vymenenej pomalým krasom

možným z možných zložiek hliny

voda ustúpená vode

nepostihnuteľné zjavenie

 

IV                                    prirodzene v laminovanej duši zistená

slepá vetva tvoriacej sa lásky

s

dosť dobrým i zlým nárokom

na typizovanú spásu

 

 

(osobitné miesto Gánovce)