Bosorka a Drak

Spomienky z dávnych časov, doby prastarej,

keď draky voľne lietali a bosoriek si ľudia vážili,

priepasť za svätú považovali, jej ozveny sa báli,

k iným svetom sa prikláňali, bohov uctievali.

 

Žila som už vtedy, som veľmi stará,

moja pamäť k zrodu sveta siaha,

zažila som ohne pekelné horieť,

videla bytosti málo podobné ľuďom.

 

Kto vlastne som? Vieš to, drak môj?

Sedíš na skale obklopený vriacou vodou,

krídla nastavuješ teplu, oheň planie ti z papule,

tak poznáš odpoveď? Kto som?

 

Som duša, čo blúdi po svete spolu s tvojou,

nie som staršia, ty si démon, som aj ja?

To teba prikovali mocnosti pekelné ku skale,

ja mysľou blúdim tisícky rokov po svete.

 

Odpovedz mi, čierny drak, kto som?

Si jedna z pradávnych bohýň sveta,

no nevieš o tom, mám pravdu, Bosorka moja?

Uhádol som tvoju hádanku? Si spokojná?

 

Ó áno, démon večného pekla, pohľad môj nie je temný,

no anjel z neba nie som, stala som sa bohyňou zeme.

A teraz ty, Bosorka moja, kto som ja?

Nie len čiernym drakom bývam, človekom sa občas stávam.

 

Ty priateľom si mi večným, pekelným,

nie si viac ako ja a ja nie som viac ako ty,

spolu tvoríme svet, nebo aj peklo, pre ľudí.

Hľaď do dávnych vekov, sme rovnakí a predsa rozdielni.

 

Dosť bolo hádaniek, opisu a neistôt!

Ja som tebou a ty si mnou, v temnej noci a bieleho dňa,

odsúdení byť spolu, no nepatriť si ...

mať milosť božiu a silu satanovu.

 

Bosorka a Drak