Mimozemšťanka

Deň tak vlažný,
sa ona cíti,
takto, skoro večer každý,

do práce chodí,
vákuum vzťahové,
to v nej stesk vždy budí,

nič ju nebaví,
vníma okolie akoby nebolo,
je vôbec z tejto planéty?, vnútro vraví,

nenaplnená, jej niekto chýba,
kto by zamuroval trhliny, v srdci,
je veľká rana, ryha.

Hlbšia, ktorá bolí,
omamne, kamaráti sú jej cudzincami,
prisypali do rany trochu soli.

Opustená, to jej nepripadá ako povrch jej planéty,
ale nestráca nádej,že sa udomácni, pripadne,
nestráca vieru, že na krídlach lásky odletí.

Copyright © Juraj Hrom