V tieni (Ve stínu)

V tieni stojíš,
príď bližšie,
sa hanbíš, niečo tajíš?,

jej ružové stupaje su na ňom celom,
hoc nie je on snehom,
ale stopy vypálené, vrejú telom,

nevie ich zmazať, clivota,
melanchólia družka jeho,
zuní mu stále v ušiach smutná nota.

na slnku by radšej, možno i zhorieť,
zostal by iba opalok,
nie v tieni, bo cíti chlad toľko liet.

Bez nej je citovo otrávený,
cíti v ústach blen,
ona je protijed, iba pohľad a je uzdravený.

Tieň je tmavý,
ona slnečný lúč,
čo tieňa ho zbaví.

Copyright © Juraj Hrom