V kráľovstve srdca

Taká realita občas býva,
žes' na naše city rôzne díva.


Srdce sklamané hľadáva pravého, pravú,
vysnilo si dokonalú, kúzelnú a vášnivo dravú,


čo splní našich myslí taje,
nádejame sa v raje.


Blúdime, hľadáme, dáka, dáky živel,
ký samote, rozorvanosti: slastný pokoj! (zadá povel).


(...ách taký človiečik...)


No zvykom býva, náhle sa zjaví onen,
vzbĺkne vtedy dnu rebier oheň,


vnútro zajasá: je lásky už korunovácia!,
radosti a spáse ovácia.




...a tak znie konečne chorál,
...doteraz clivá moja kráľovná, kráľ.



Copyright © Juraj Hrom