Veneris Pervigilium

Zatúžil po šperku bez puncu sveta
s odleskom hviezd v očiach už zase lieta
buď bdie a nevníma, buď spí a sníva
svoj pôvod z Luny už ani neskrýva..

Prisnila sa mi v snoch z pavučín rosa
priľne Ti na lýtka, keď chodíš bosá
lepí sa na prsia s peľom od kvetov
netušíš, že máš kľúč od hviezdnych svetov

keď z polosna pošepnem Tvoje meno
pochopím, prečo sú hviezdy bez tieňov
si taká krásna, keď vykročíš nahá
z mušle na breh, čo Ti pod nohy ľahá

tie ruže v povetrí sú bozky moje
fúkne Ti ich do vlasov vetrov dvoje
z plných pľúc na telo zľava i sprava
zo sna som precitol.. ach, to sa stáva