Modrá

*
kolísavá láska
studené dlane , hrobky plné (po)citov
zátišia maľované v erupciách sĺnk
tých našich
horela som a horím hanebná bez studu
beriem si ťa
náš vzťah
je mihotavé svetlo v podchodoch za tmavých nocí
odsúdený na svitanie
je veta v znamení tichých búrok, v ktorých si ma vytesával na svoju podobu
je kratučká večnosť, naše obnažené šije pripravené pre kata
a slučka sa sťahuje
v polosnení je tvoja tvár bez obrysov, oči žiaria
ústa sú opatrne uložené v úsmeve
klopadlo zo slov a potom iba nič
prerývané stále ťažším dychom
modrá
som modrá, v útrobách mi pláva dieťa
malátne sa dotýkajúc (ne)skorého života
nedarí sa mi spájať slová, ľudí, steh za stehom
a poznám iba odvrátenú stranu
na ulici doznieva klepot opätkov krásnej ženy a ja spím
*