Niektorý z výdychov
rozsypaných medzi privretím
a odchýlením viečok
odvial na okamih snový opar.
Jemne sa pomrvím
- prisahala by som, že si to nemohol cítiť! -
a predsa položíš späť
ruku, čo skĺzla
a pevnejšie si ma privinieš.
Nevymaníš sa zo sna
no aj tak sa spýtaš
zastretým hlasom
„moja, spíš?“.
Nie, v tej chvíli nie.
Ale už viem,
kam chodí láska spať...
Jako něžné pohlazení, ráda jsem četla. :)
21.08.2012 18:45:01 | Hesiona-Essylt
umíš se nádherně pomrvit, v básních a určitě i ve spánku:(. Moc pěkný:)
17.08.2012 12:02:41 | kočkopes
krásná
je taková "čistá" :) děkuji
16.08.2012 21:51:29 | Radhuza
ja tebe ďakujem za ďalšiu návštevu :-)
16.08.2012 21:52:41 | gallatea
jsem moc rád, že se báseň neodvíjela mnou obávaným způsobem trapných otázek vykřičených do ticha, ale naprosto lehounce proplula kolem mých očí a stvořila odpověď tak banální a tím tak krásnou, že to snad pochopí jen žena.
krásné.
14.08.2012 23:24:39 | CCGREE
veď aj ty si pochopil :-) muž :-D ďakujem za krásny koment
14.08.2012 23:26:30 | gallatea