Nepokojné víry

Keď hravý vietor svetielko zháša
a v povetrí lieta úzky dym,
môj sen sa k tebe tíško vznáša
a placho ti hlaholím.

Možno začuješ zvučať struny
v spánku čuť ich slabý tep
ruky prikladám na tvár luny,
len ma láska neoslep.

Keď huhlanie vetra zvony priškrtia
závan spevu bije na srdce,
zradne ostne, šibnú ho do prútia
kruté mrazy štiepajúce.

Keď hravý vietor svetielko zháša
a jazyk sa mi mlčky mrví,
môj sen sa k tebe tíško vznáša,
keď nepokojné víry krúžia v mojej krvi.