Keď romány blednú

Chceli ma presvedčiť, že som blázon,
princov na bielych koňoch vraj niet!
No prišiel si ty, s lízankou v dlani
a šedivý zdá sa zrazu románový svet.

Dostávam viac, než vôbec čakám,
chvíle, čo berú mi slová aj dych.
Ty silu pri mne premieňaš v nehu
a ja už nemám dôvod na ostych.

Nechám sa uniesť - ach, ako rada -
do sveta, čo bude len náš.
V zákutiach blúdiť, nachádzať nové,
túžby už predo mnou neschováš.

A ani nemusíš, moja láska,
s tebou ich objavím, naplním,
premením v spomienky predrahé,
do skrinky pokladov našich uložím...