Žuvačka za uchom ignoranta

Neznieme

v zákutiach všedných dní
sme postrácali všetky noty
a už na seba nehráme

iba ak pár zúrivých úderov do bubnov
či znudeného cinkania na triangel

nie sme už ani v zborníkoch
na hodinách šťastia sa o nás neučia
a chýbajú nám akordy

kto vie či vôbec niekedy zneli
v harmónii krájania srdca
na kúsky bujónu
aby sme sa zahriali zvnútra
sŕkaním polievky pre dušu

možno to MY bolo od začiatku
polotovarom

trháme vychladnuté krehké struny
na ktorých sa už nedalo ani obesiť
ani nimi prerezať hrdlá
hltajúce jedovaté sliny
vyžmýkané zo škaredých slov
čo ostali nevykričané

čo už

veď nenávisť nepotrebuje spev
ani hudobné nástroje
ani snahu

stačí zopár buchnátov a kopancov
do stiahnutého žalúdka
v ktorom plače hladná kyselina
a láska je definitívne preč
už aj ako slovo a spomienka

sme vypľutá žuvačka
z papule dirigenta pred dôchodkom
čo namiesto taktovky
šermuje prostredníkom

bez chuti
tvaru
ružových bublín