Len tak ľahko

Lúč s tmou sa stretne
dotkne sa šatu z nočnej tmy.
Hluk, ticho pretne
a tajomstvo nové rodí sa mi.

Sen sa v jedno snúbi,
realita rána chce deň dobyť.
Osud všetko možné sľúbi
duša, túži s láskou ho pochopiť.

Teraz, kým svit ranný sa zlieva
a hviezdny závoj pomaly sa stratí,
myšlienka lásky, ľahko sa vlieva,
do duše, kde kľud tichý sa zlatí.

No skôr než deň svetlá brány otvorí
a slnko zlaté nebo nám odkryje,
láska tichá srdce odzbrojí
a nežný cit v nás večne ožije.

Kým sa ranné tiene predlžujú
a rosy kvapky na ruži sa skvejú,
tie city v srdci hlbšie sa rysujú,
tichým hlasom o láske spievajú.

Láska, čo len tak ľahko príde,
ako vánok letný, cez kvetnatú lúku,
je vzácnejšia, než klenot, čo z očí zíde
v hlbokých moriach, v piesku bez úniku.