Spŕška radosti

Spŕška radosti

Keď spŕška náhle príde k nám,
ako lúče slnka v jedno ráno,
radosť náhle vojde tam,
kde už nebola dávno.

Radosť, krehká ako kvet,
prebíja sa z ľadu chladu,
prichádza, bez okázalých viet,
v duši rozsvecuje spiacu náladu.

Je to pocit nehybný a čistý,
ako prameň horský, sa zrodil,
v zabudnutí, sám sebou istý,
spŕškou k životu ho deň oslobodil.

V spŕške vidím odraz sny stratené,
očistené od prachu bledých líc
a cítim, ako vnútro láskou premenené,
otvára dvere uzavretých hraníc.

Večnosť pre nás ticho plápolá
a nádej zrodí novú, čistú chvíľu.
V náručí snov, žiara slnka volá,
strach a bolesť stratia svoju silu.

Láska, láska, v spŕške sa skrýva,
ako diamant nebrúsený, surový a pravý,
odhalí svoje bohatstvo, čo v srdci prebýva
a staré rany balzamom uzdraví.

Láska, čo prešla ohňom skúšok a strachu,
teraz silnejšia, jasnejšia žiari v obzore,
rozlieva teplo po chladnom povrchu
a tichým dotykom prekoná nekonečné more.

Hudba a spev AI