Keď sa pri tebe zobudím

Keď sa pri tebe zobudím

Keď sa pri tebe zobudím.
Keď sa pri tebe zobudím!
Keď sa pri tebe zobudím,
zobudím.

Čas nachvíľu stratí spád,
napĺňa priestor, chuť hrejivá,
myšlienky spomalia, strácajú sa snáď,
iba prítomnosť, tu prežíva.

Tvoje líce hladké, pokojne oddychuje,
jemné kontúry v mäkkom svetle rána,
srdce mi v hrudi ticho naznačuje,
aká je táto chvíľa požehnaná.

Dotyk, tak jemný a ľahký,
ako perie anjela, čo práve zlietol,
zanecháva pocit bezpečia, tak sladký,
ako med z kvetov, čo v lete kvitol.

Čas nachvíľu stratí spád,
gravitácia sa zmení na plynulý let,
hodiny, minúty, tie strácam rád,
v priestore, kde vládne iný svet.

Napĺňa sa chuť hrejivá,
koncentrovaná esencia žitia,
nektár zmyslov, jemná, lenivá,
symfónia tichého objatia.

Čas sa stráca, v objatí lásky,
nekonečno v dvoch telách vládne,
v snovom svete, bez akejkoľvek masky,
v láske, ktorá nikdy nevychladne.

Ráno nachvíľu stratí spád,
ako piesok, čo sa sype pomaly,
v pohári hodín, tichý pád,
čas, tak trochu ospalý.