Keď budem blízko teba,
srdce mi tíško zahorí,
odpadá chladná potreba,
sám utiecť do hory.
Keď budem blízko teba,
srdce sa v pokoji chveje,
akoby našlo kúsok neba,
v prítomnosti tvojej nádeje.
Čas, krehký tkáč, niť spriada,
vlákna minulé, v uzloch utkané.
Osud ich meria, plátno skladá
a budúcnosť tajomstvom ostane.
Keď budem blízko teba,
rozplynie sa čas a priestor,
každá trpkosť, každá bieda,
uletí, ako túlavý vietor.
Keď budem blízko teba,
svitá deň nový bohatý,
dnes, prehrať treba,
tvojom v objatí.