Len tak Milovanie

Len tak Milovanie

Deň závoj tichý nám tká,
krása v ňom jemne sníva.
Nech táto chvíľa sladká,
v srdci dlho prebýva.

V ňom sa rozlieha tón,
melódia krehká, jasná,
ako keď zaznie ranný zvon,
ozvena lásky krásna.

A tak deň, ďalej tvorí,
svoju krásnu báseň snov,
i, keď slnko mocne horí
dotyky unesené riekou slov.

Čas plynie, nežne hladí,
tvár osudu veniec stúh.
Láska v srdci pevne sadí,
tichý, vrúcny sľub.

Deň sa vylieva z brehov,
zlato žiarivé na stráň.
Spomienky, ozveny príbehov,
v hlbinách duše tkajú plán.

Šepot vetra v korunách stromov,
nesie piesne dávnych čias.
Srdce bije v rytme zvonov,
kým čas nežne obteká nás.

Na perách úsmev sľubuje,
nové rána, nový svit.
Láska v nás stále panuje,
chráni každý, krehký cit.