Ó, stopy, veľké v asfalte vryté,
vedú ma, kam srdce túži ísť.
Tajomstvá v GPS skryté
mi pomôžu k cieľu prísť!
Mapa, chladný stroj,
určí smer, kedy ísť, kedy stáť.
Navigátora hlas, nie je môj
a predsa radí kadiaľ mám sa dať.
A ja, pútnik moderného veku,
s dôverou sledujem čiaru ciest,
ktorá spája v jedno nekonečnú rieku,
vzdialených a predsa blízkych miest.
Občas pocítim zvláštny chlad,
keď hlas klamlivú cestu hlási,
kde srdce má svoj vlastný hlad
a ozvena krokov temnotou sa plazí.
Lebo cieľ, hoc presne zameraný,
nemusí vždy priniesť to, čo som chcel.
Možno za rohom, je schovaný
poklad, čo som pôvodne nevidel.