Otázky

Anotace: Dáávno napísaná básnička. Trošku kostrbatá, ale náhodou som ju našiel, tak ju sem dávam :)

Viem, verím, že veriť sa dá,
že šťastie je cesta zaviata.
Sme na nej, len o tom nevieme,
stačí chytiť ľadové snehy a hneď ju nájdeme.

Je to ľahké, tak prečo sme takí?
Závidíme, keď vidíme vtáky.
Duše nič necítia,
o pozlátko na blate bijú sa bratia.

Je to rozum, čo oči nám kryje?
Vie, že len z istoty ten človek žije?
Bojí sa pustiť nás cestou kľukatou,
nájsť lásku, ktorá nie je istotou?

Sklamanie, plač, trápenie, slzy,
oplatí sa vôbec riskovať krízy?
Žiť život v bavlnke bez rizika a v pohodlí,
je to skutočne to, po čom naše srdce sní?

Je to druhá strana, opozitum boja,
vyhnutie sa riziku pádu do hnoja?
Ako nájdeme správnu života cestu?
Kto nás dovedie k vysnenému miestu?

Sú to ľudské hodnoty,
láska, viera, radosť, s tým súvisia aj straty.
Chcem žiť život! A riadiť sa tým?
Som v bode nula, budúcnosť je stín.

Kým chceme byť a kto vlastne budeme,
jednať o tom nechceme.
Sme mladí, silní, po úspechu smädní,
veselí, pekní ... duchovne biedni?

Žiť v mori plnom dravých rýb,
hrýzť, byť ako ony, biť a biť?
Stáť bokom, nechať do seba narážať,
nebyť ten, kto úspech bude žať?

Nezáleží, čo mám a akým veľkým som,
umenie je ostať vo vnútri dobrým človekom.