moja izba
je ako väzenská cela
v ktorej nemôžem robiť
čo by som naozaj chcela
zákaz
príkaz
zvýšený hlas
dokedy
budú rodičia
ovplyvňovať nás?
tak prečo
nemôžem slobodne
dýchať a mať úmpev na perách
tak prečo
musíš stále kričať
a stáť vo dverách?
neberte mi tých,
ktorých mám navždy
zapísaných v srdci
tak si nahnevaná...
no a čo, buď si...
ja mám tiež svoje problémy,
svoj plač a svoj vzlyk
nikto však nepočuje moje
volanie o pomoc,
pretože je tu stále krik.
Nikto sa neobzrie,
nikto ti nepovie ani dve slová
a zúfalosť ma k sebe volá.
Nedovolím,
aby ste mi ukradli chlapca
ktorý ma má rád,
nedovolím,
aby ma kvôli vám
opustil každý kamarát.
Chcem len jedno...
slobodu a trošku dôvery
nič som zlé neurobila
tak prečo mi nik neverí?
ST!připadá mi to jako výkřik...ta básnička je plná citů..ať kladných či záporných...úplně mi píšeš z duše!!=)
04.05.2009 12:49:00 | Giginka
budeš prekvapená, ale rodičia ťa budú ovplyvňovať celý život, aj keď budeš ďaleko od nich, aj keď už nebudú ...
to, čo ti dali-dobré aj zlé si ponesieš so sebou celým životom
11.03.2009 10:43:00 | zlomeny srdce