počkaj,stoj!

nesiem srdce na popravu,
klopem zľahka na dvere
neistá....
na perách len jedna otázka....
čo sa teraz stane?
a za tým znova otáznik....

?

otváraš dvere....

ústa šeptajú sklamane

vravím:chýbaš mi....

ale ty mlčky obraciaš tvár
a privieraš dvere aj z mojím pohľadom

odchádzam bez slova....

posledný pohľad na dvere,
za ktorými ostal vysieť
moj kedysi šťastný úsmev

chvíľu kráčam
chvíľu prešľapujem..
do neznáma nevedno kam,
bez cieľa..

niekto kričí
počkaj,stoj....

počujem ten známy hlas a obraciam zrak....

si to ty,
naozaj ty....
berieš ma do náručia a ja plačem....
plačem šťastím,
objatím si ťa priviniem k sebe

a?
obaja odchádzame z davu ľudí....

dvere za nami sa pribuchli..
tie dvere za ktorými sa znova moj
úsmev usmieva
a ja zas zaspávam v tvojom náručí.