na dne v šálke
od kávy,
ktorú si vždy každý dopíja sám,
driemu malé zrnka života,
nás dvoch..
bolo ich veľa..
viem..
aj tých odtiskov a obrysov z dlaní..
a naších pier na poháry..
áááááááách..
héééééj!
moment!
ale kde sa stratili tie moje?
žeby zablúdili..?
ahá,ahá-už ich vidím..............
ale?
čo to?
zas utiekli.
za tebou..
tak ma už milý nevyháňaj,
nedá sa rozkázať či porúčiť srdcu,
veď TO nevidíš?
vím přesně jak se cítíš
zamilované srdce jsi prostě nenechá jen tak lehounce vzít svůj rytmus
03.07.2009 20:31:00 | floreciente