1985

prehrabujem sa
kusmi spomienok
ona drieme
ukrytá v krabici od hračiek

vynára sa Atlantída
môj svet uložený
v zaprášenom papieri

naivita a detské oči
plné svetiel
deravé kolená a jej tvár
plná rumencov

komunisti
ešte spokojne dýchajú
ona si navlieka
čudný závoj

a deň sa konči
v osemdesiatom piatom