Karaoke, čo prišlo nevhod...

Mäkučká ako SRSŤ
tých najjemnejších kožušín
od častej rannej rosy
sviežo ZELENÁ tráva
a slnkom vyhriaty MACH
namiesto vankúša

len ona
vo zvyšku spodnej bielizne
a on
najkrajší PIRÁT tohto mora

bez košele
s vôňou dobrodružstvá
v čiernych vlasoch
s očami farby
polnočného neba
sa nad ňou skláňal
a ako SLNEČNÍK
svojimi širokými pleciami
chránil jej zamatovo hebkú kožu
pred žiarom letných lúčov...

Do týchto vzpomienok utekala
pred realitou
povrazom okolo stĺpa
čo doráňal kožu jej rúk
PAVÚKOM v kúte páchnucej kajuty
a oplzlými slovami
z úst priopitých námorníkov...

"tak čo dračica
už si dostala rozum?"

"počkaj si
len čo minieme tamten MAJÁK
budete mŕtvi
všetci do jedného!"
povedala s jedom v hlase
a napľula mu smädnú SLINU do tváre...
.
.
.
zobudil ma rev susedov
keď do MIKROFÓNU skúšali karaoke

sotva pili iba MINERÁLKU!

Zatváram okno
a pokúšam sa znova zaspať

...veď čaká ma ten najkrajší pirát!